Petržalku zase rozdelili na dve časti

Petržalku zase rozdelili na dve časti - chorvatske_rameno2

Bývam na Námestí hraničiarov a teším sa na spustenie električky. Nedávno ma navštívili rodičia. Nadšene som im ukazoval novú zástavku Jungmannova a vysvetľoval, že ich zložitým prestupovaniam je koniec.

Moje nadšenie však trvalo iba chvíľku. Uvedomil som si, že dostať sa peši z novej zástavky Jungmannova na Námestie hraničiarov bude veľmi ťažké. Už dlhšie som evidoval problém dostať sa z Námestia hraničiarov na Vlastenecké námestie, ale pre mladého a slobodného človeka to bola iba otázka trošky adrenalínu. Neskôr však prišli deti a ja tu stojím s kočíkom a s chlapcom na odrážadle na Námestí hraničiarov a už dávno sa nerozhodujem, na ktorú poštu mám ísť. Voľba je jasná, je to pošta na Furdekovej i keď je ďalej ako tá na Vlasteneckom námestí. Na prechádzky radšej chodím na Starohájsku ako k Chorvátskemu ramenu, synovi kúpim stavebnicu radšej v nákupnom centre ako v blízkej predajni a kamarátov vodím do podnikov na našej strane, ako do tých, ktoré sú na novej strane v Petržalka City. Áno, Petržalku som si podvedome rozdelil na dve strany akoby boli oddelené širokou diaľnicou.

Stavbári už rozširujú lávku cez Chorvátske rameno napájajúcu sa na chodník. Ešte vymyslieť, ako sa k nemu dostať. Problém spôsobuje už len dostať sa bezpečne na zástavku autobusov. A tam sa aj naša cesta končí. Chýba pokračovanie chodníka. Skúšame prejsť na druhú stranu cesty. Narážame na autá a vysoké obrubníky. Chodník pri ceste je obsadený autami. Prejdeme za roh a vidím, že smerom k premosteniu ramena nevedie žiadny chodník a chýba aj priechod cez frekventovanú cestu. Vraciam sa na zástavku a najbližším spojom sa odvážame na Vlastenecké námestie. Odtiaľ to bude hračka, uvažujem. Iba dovtedy, kým nezahnem za poštu. Chodníky kompletne obsadené autami. Neostáva ani centimeter...

Jaroslav Budzák, Petržalka
LIST ČITATEĽA