Obnovili poslednú monumentálnu maľbu na petržalskom sídlisku

Obnovili poslednú monumentálnu maľbu na petržalskom sídlisku - osuskeho_mier1

Pri výstavbe sídliska Petržalka (v rokoch 1973 – 1990) platil zákon, tzv. Hlava 5, podľa ktorého muselo byť vyčlenené určité percento (0,5 – 2) z ceny stavby na jej výtvarné doriešenie. Vo verejnom priestore petržalského sídliska tak vzniklo veľké množstvo umeleckých diel. Dodnes sa z tohto obdobia zachovalo mnoho sôch, plastík aj reliéfov.

Fenoménom, ktorý nenájdeme na žiadnom inom sídlisku na Slovensku, dokonca ani v Česku a v okolitých krajinách, boli monumentálne maľby. Tie vznikali na štítových stenách dvanásťposchodových panelákov a popri estetickej funkcii plnili aj úlohu orientačných bodov. V Petržalke bolo takých malieb celkove sedem a obrovské plochy fasád, ktoré dosahovali až 450 štvorcových metrov, stvárňovali umelci, ktorých návrhy vyberala špeciálna komisia zložená z architektov, výtvarníkov, predstaviteľov mesta a Slovenského fondu výtvarných umení (SFVU).

Po roku 2000, keď sa na Slovensku začalo s masívnym zatepľovaním domov, monumentálne maľby, ale aj niektoré mozaiky a reliéfy začali postupne miznúť. Keď v roku 2014 skončila pod zateplením domu na Romanovej ulici maľba s troma bežcami od Ota Luptáka, ostala už iba posledná – monumentálna maľba Mier od akademického maliara Jozefa Porubčina na Osuského ulici z roku 1985. V marci 2015 sa však začalo so zatepľovaním aj tohto domu.

Vďaka viac ako dvojročnej iniciatíve na záchranu maľby sa podarilo nadviazať dialóg so správcom domu a zástupcom vlastníkov, ktorý akceptoval možnosť premaľovania prekrytého diela na novozateplenú fasádu. Bol oslovený aj autor výtvarného návrhu Jozef Porubčin, aj Stano Marton – horolezec, ktorý osobne maľoval pôvodnú maľbu. Vo štvrtok 19. novembra maľbu dokončili. Tým sa však práce nekončia, pretože začiatkom roka 2016 bude potrebné naniesť ešte jednu vrstvu farby, aby bola maľba vyhotovená v potrebnej kvalite a aby vydržala na fasáde čo najdlhšie.

Podarilo sa uchovať dielo, ktoré v sebe nesie nielen estetickú, ale aj historickú a symbolickú hodnotu. Jeho záchranou sa poukázalo na dôležitosť ochrany podobných umeleckých diel prítomných vo verejnom priestore sídliska a v neposlednom rade tieto aktivity môžu prispieť k spusteniu debaty o dnes aktuálnom probléme výtvarného stvárnenia rekonštruovaných panelových domov.

Martin Kleibl