Aj pri obnove mesta dvakrát meraj a raz rež

Rodný dom, rodný kraj, rodné mesto - to sú pre určitú skupinu ľudí kategórie, ktoré znamenajú veľa. Keďže som rodená Bratislavčanka, pre mňa rodné mesto a miesta, kde som prežila pekné obdobie dospievania a neskôr obdobie pracovnej aktivity, majú osobitnú príchuť. Medzi takéto lokality Bratislavy zaraďujem aj Šafárikovo námestie.

Práve malú oázu zelene na tomto námestí vnímam osobitne citlivo. Neraz ma zarazil necitlivý prístup „mestských radných“ k jeho zeleni. Romantická Kačacia fontána, ako i fontána pri Bártfayovej soche Maríny boli neraz namiesto ovlažovania okolia a jeho skrášľovania iba skládkami odpadkov. A práve takéto malé oázy zelene s umeleckým dotvorením zútulňujú mesto a tvoria jeho kolorit. Majú svoju históriu, a preto ich treba ochraňovať a skrášľovať.

Na skrášľovanie však nemáme všetci rovnaký názor a rovnaký uhol pohľadu. Pre mňa, ako aj pre značnú časť Bratislavčanov bola studenou sprchou správa, že na ploche zelene Šafárikovho námestia (z ktorého už viackrát dôvodne alebo bezdôvodne ubrali čo sa len dalo) sa má postaviť galéria so stálou expozíciou fotografií Ladislava Bielika. Nuž, proti expozícii tohto známeho zosnulého reportéra nič nemám a som za. No s extra modernými monštruóznymi stavbami, hoci aj s vysokou architektonickou hodnotou na romantickom Šafárikovom námestí nesúhlasím a som rozhodne proti.

Bolo by neodpustiteľným hriechom realizovať takýto projekt neziskovej organizácie Camera Obskura na Šafárikovom námestí. Citlivý a na historickú krásu vnímaví Bratislavčania ešte dodnes „nerozchodili“ necitlivý zásah prístavby Slovenskej národnej galérie „veľdiela Vítkovických železiarní“, ktoré pôsobí ako päsť na oko v historickom centre Bratislavy. Výstavba spomenutej galérie na Šafárikovom námestí by bola ďalším necitlivým zásahom do lokality starého mesta. Veď myšlienku stálej galérie fotografa Ladislava Bielika možno realizovať aj inde a možno práve v neďalekom okolí Šafárikovho námestia. Čo tak v priestoroch Umeleckej besedy alebo priamo v priestoroch na Dostojevského rade, kde Bielik pracoval ako fotoreportér? Na tejto ulici vznikla v roku 1968 aj jeho svetoznáma fotografia muža s odhalenou hruďou pred hlavňou sovietskeho tanku. Preto apelujem na zodpovedných, aby sa držali starého múdreho príslovia: „Dvakrát meraj a raz rež!“
Katarína Tóthová, poslankyňa Národnej SR
LIST ČITATEĽA