V Karlovej Vsi by sa už nemalo stavať, inak tejto lokalite hrozí dopravný kolaps

V posledných dňoch vrcholili informácie o zlej dopravnej situácii na Karloveskej, Devínskej a Botanickej ulici. Niekoľkomiliónové investície do zlepšenia dopravnej situácie výstavbou svetelných križovatiek nepriniesli očakávaný efekt. Pretože bývam na Dlhých dieloch a každodenne prechádzam križovatku Devínska - Karloveská viem, že situácia sa ešte viac zhorší.

Na Dlhých dieloch sa totiž mestská časť rozhodla zastavať každý voľný priestor a realizuje sa, alebo sa pripravuje výstavba minimálne ďalších tisíc bytov v tejto oblasti, pričom vzhľadom na cenovú úroveň bytov je úplne reálny predpoklad, že do tejto oblasti sa bude denne presúvať ďalších dve- až tritisíc áut. Sídlisko Dlhé diely bolo pôvodne plánované pre 12-tisíc obyvateľov, pričom už dnes tam býva 30-tisíc. Chápem, že ide o atraktívnu lokalitu, avšak pri posudzovaní vplyvov novej výstavby akoby všetky kompetentné a povoľovacie orgány zabudli, že dennodenne sa obyvatelia Dlhých dielov a Karlovej Vsi stávajú účastníkom často hororového presunu z domu do práce, do školy a späť. Konkrétny prípad, keď kompetentné orgány ignorujú tragickú dopravnú situáciu, sa udial pred niekoľkými mesiacmi, ale jeho začiatok siaha ďalej do minulosti. O čo ide?

Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave, ktorý, mimochodom, sídli priamo na spomínanej križovatke, posudzoval v máji tohto roku vplyvy na životné prostredie pri zámere vystavať na Kresánkovej ulici bytové domy Kaskády. V spise sa zhromaždila pekná kopa písomností, avšak najzaujímavejší list tam chýbal - názor magistrátu. Magistrát jednoducho nestihol v požadovanom termíne vypracovať svoje stanovisko, a tak obvodný úrad sa nemal v rámci svojho presného „glotového“ postupu o čo oprieť a musel v termíne rozhodnúť.

Šikovnejšia bola mestská časť Karlova Ves, ktorá sa vo svojom vyjadrení dotkla aj dopravnej situácie a uviedla, že dopravné napojenie na mestskú cestnú sieť, realizované cez Kresánkovu, resp. Matejkovu ulicu v troch smeroch považuje za optimálne riešenie, pričom zvýšenie dopravnej intenzity sa predpokladá len mierne. Toto stanovisko podpísal priamo starosta mestskej časti Bystrík Hollý, ktorý si vo svojom profesijnom životopise uvádza, že je súdny znalec na dopravu. Nie je to smiešne?

Dlhé diely, ktoré mali v minulosti byť 12-tisícovým sídliskom a pôvodne na tomto pozemku mali mať park a športoviská, budú mať teraz na tomto území byty a parkoviská. Verejná zeleň nebude, pretože miestne zastupiteľstvo 1. 7. 2003 predalo časť tohto územia - parcely č. 1459/25 - 26 na výstavbu polyfunkčných domov! Pritom aktualizácia územného plánu Bratislavy z roku 1993 predpokladala na tomto území verejnú zeleň. Mestská časť si dala v roku 1999 vypracovať aktualizáciu urbanistickej štúdie Nové centrum Bratislavy, Dlhé diely, Karlova Ves, ktorá už predpokladala 50% zastavenie plôch na bývanie. Táto štúdia sa však v žiadnom prípade nemôže pokladať za záväzný smerný územnoplánovací podklad na usmerňovanie investičnej činnosti a územné rozhodovanie v danom území.

Návrh nového územného plánu, ktorý však ešte nie je platný, predpokladá na danom území už viacpodlažnú výstavbu, avšak to je už iná kapitola iného príbehu. Kto teda za to môže, že dennodenne stojíme v strašnej zápche, že kolabuje doprava z Karlovej Vsi a Dlhých dielov? Odpoveď ponechám na čitateľa. Chcel som ukázať na skutočne malom príklade, že nie semafory a rozšírenie ciest je riešením, ale zdravý rozum a dočasné pozastavenie akejkoľvek viacpodlažnej bytovej výstavby na Dlhých dieloch by mohlo čiastočne upokojiť situáciu, ktorá sa však, samozrejme, bude musieť riešiť možno viacúrovňovou križovatkou, možno rozšírením Devínskej cesty a možno oboma spôsobmi. Avšak pokiaľ sa na Dlhých dieloch budú bezhlavo stavať síce „najlepšie adresy“, krásne byty a výškové stavby, život sa tu stane pre dopravu a nedostatok zelene katastrofickým.
Ing. Stanislav Žiačik, Karlova Ves
LIST ČITATEĽA