Dobrí holubi nie sú poslanci, ale vracajú sa

Možno mi jazykovedci neodpustia prehrešok proti pravidielku, ale nemá zmysel kvôli prekladu meniť ducha názvu nádhernej filmovej eseje, najmä preto nie, že prehrešok proti pravidielku je menej ako prehrešok proti pravidlu.

Pravidlom, základným pravidlom každej spoločnosti je totiž slušnosť. Na slušnosti stojí aj klasický výklad pojmu demokracia - práva jedinca siahajú potiaľ, pokiaľ nenarazia na práva druhého. Medzi slušnými ľuďmi je ešte viac limitovaný ten, komu iní, povedzme skupinka voličov, delegujú časť svojich práv, lebo jeho obmedzujú práva každého jedného z týchto voličov, teda ich súčet. Poslanec má práva niektoré veci nerešpektovať, ale v zozname týchto výnimiek nie je právo nerešpektovať záujmy a potreby voliča. Poslanec má právo byť v ktorejkoľvek strane a dokonca aj reagovať na požiadavky istých loby, teda záujmových skupín, ale len potiaľ, pokiaľ zostane verný svojim. Ak sa záujem straníckej či lobistickej skupiny rozchádza s potrebami jeho voličov - slušné je rozísť sa s nimi.

Dobrí holubi vedia, že sa treba vrátiť, a preto ich nájdeme tam, kde majú byť, skade vyleteli. Nedá sa to povedať o dobrých poslancoch - tí veľmi rýchlo, doslova obratom, po voľbách zabúdajú na to, kto ich do teplého kresielka posadil a lietajú si po svojom. Nie neraz, ale veľmi často proti záujmom hniezda, z ktorého ich vystrelili na hviezdne dráhy.