Krajšia je druhá v máji ako ôsmy v marci

Ak máte to šťastie, že ešte máte komu, poobhliadnite sa po nejakej peknej kytici a zaneste jej ju. Najlepšie by bolo rovno v nedeľu, lebo je druhá májová a už zopár rokov si (konečne) opäť aj oficiálne pripomíname Deň matiek.

Viem, že v kategórii výročných a príležitostných dní vládne prudká inflácia, ale práve preto. Kým ich bolo menej, boli naozaj sviatkom, lebo sviatky sa od všedných dní líšia najmä svojou výnimočnosťou. Obyčajných dní je naopak nadbytok. Aj preto mi k srdcu a do zvykov viac prirástla druhá májová nedeľa než ôsmy marcový deň - lebo ten prišiel v čase, keď sa roztáčala inflačná špirála sviatkov.

No nielen preto.

Chýba nám matka. Múdra mama. Každému osobne, ale chýba nám aj spoločne, ako inštitúcia. Ako zdroj múdrosti, citu, ako pochodeň tradícií. Neodsudzujem Medzinárodný deň žien, ale čo keď doba zo žien narobila súdružky, sufražetky, emancipky a tie sa akosi automaticky stavali na úroveň matiek. To však nie je ono. To nie je to isté.

Matka nie je matkou len pôrodom, ale - a najmä - všetkým ostatným, čo som naznačil. V spoločnosti múdrych mám nerastú muži-grobiani. V spoločnosti láskavých mám sa deti nestávajú asociálmi. V spoločnosti starostlivých mám sa prenáša tradícia osobnej i spoločenskej zodpovednosti. V spoločnosti jemných mám rozkvitá galantnosť, slušnosť a ochota pomôcť. Pri múdrych múdri.

Profesor francúzštiny nám vysvetľoval, že vo Francúzsku muži dávajú kvety najprv manželkinej matke a tá zasa vysvetľuje dcére, že muži sú rovnakí, nech si spomenie na svojho otca. A francúzske manželstvá klapali napriek mužským avantúram lepšie, lebo tam nemali svokru, ale ženinu mamu. S kyticou. U nás máme svokry a hlúpe vtipy na ne. V tom je ten rozdiel. Sukničkárske Francúzsko má mamu, my kdečo iné, len úcta k postu, ktorý to predstavuje, nám chýba. Ani Angličania nemajú svokru. Sú chladnejší a tak majú mother in law, čosi ako matku zo zákona.