Nechýba mi škandál, chýba mi reakcia

Médiá si zasa zgustli, slovíčko škandál sa tak dobre píše, lebo autor už vidí, ako sa lačný čitateľ vrhne na článok, kde sa ono vyskytuje. Vyskytuje sa žiaľ, tak často, že sme si naň už zvykli.

A to už nie je v poriadku. Teda, že sme si zvykli na množstvo škandálov. Škandál by mal pobúriť, vyvolať reakciu. Na Slovensku, aj v tomto peknom meste, sa len zaregistruje a život ide ďalej. Ako hovoril jeden predavač ovocia z Vrútok - na Slovensku je to tak. A tak sú ovocím volebného škandálu v Petržalke len dve novinové správy a jeden elektronický list od poslanca postihnutej štvrte. Primálo na to, čo sa naozaj stalo. Najzainteresovanejší však mlčí, vyhlasuje, že stačí jedno stanovisko, ktoré poslal tlačovej agentúre, a tým istým dychom pokojne oznamuje, že je právoplatne zvolený. Aj keď výsledok volieb napovedá, že dostal len hlasy troch percent voličov - asi toľko, koľko bolo žehličiek na rozdávanie. Ťažko si predstaviť, že by sa ľudia išli utrhnúť za neznámym dvadsaťosemročným chlapcom, ktorý si navyše ešte len kompletizuje vzdelanie.

Nie sme vyšetrovací orgán a tak nevieme, či víťaz naozaj nevedel o predvolebných krokoch svojich kamošov, alebo či sa sám podieľal na scenári obdarúvania a leteckého ohurovania voličov, navyše s klamlivým sloganom. Isté však je, že to nebolo fair. A že vlastne tu prvýkrát politicky nezmaturoval. Keby slušnému človeku poza chrbát spravili kamaráti niečo podobné, nekasal by sa tým, že je právoplatný víťaz, ale s hlbokým ospravedlnením by sa hlboko poklonil a zaďakoval.