Rozdiely v pohľade estéta a pragmatika

Počul som krátky rozhovor. Jeden z mužov vraví, pozri, aký krásny dom a nechajú ho chátrať. A druhý odvetí, nečuduj sa, to sa čaká len na to, kedy spadne a potom tu postavia takú vysokú kocku.

Obaja majú zrejme pravdu, lebo to je obľúbená finta, ako urobiť zo starej stavby, ktorá by vyžadovala obrovské investície, lukratívny stavebný pozemok. Dá sa to ešte aj inakšie - kúpiť starú stavbu a naozaj do nej pod zámienkou rekonštrukcie investovať a potom obísť stavebné povolenie a ešte navrch prilepiť dve poschodia panelákového typu a tešiť sa z peniažkov.

Každý tlak vyvoláva protitlak. A tak sa na staviteľský boom zobudí boom odporcov. Spoločné majú jedno, ani jeden z nich totiž nerozlišuje, nehodnotí, čo je pekné, užitočné a čo treba a čo naopak ruší vzhľad mesta, čo bude mať negatívne dopady a znepríjemňovať život obyvateľom. Vo virvare, ktorý zo „za“ a „proti“ urobia médiá, sa potom vytratí fakt, že reálne treba stavať a stále ďalej toto mesto budovať a že by to malo byť nielen na prospech investorovho účtu.

Pes je zakopaný aj v štyroch slovách, ktoré nám zanechala stavbárska loby (či mafia?) ešte zo starého režimu: „zmena stavby pred dokončením.“ Som presvedčený, že už vtedy sa táto nálepka sa používala na presadenie projektov, ktoré by inak neprešli. Jednoducho sa spravili dva. Jeden rešpektoval stanovisko stavebného úradu, druhý ho celkom obchádzal. Ani vtedy nebolo problém presvedčiť úrady o zmenu stavby pred dokončením...

Hoci sa už hovorí o príprave nového zákona, ide to ďalej, ako desiatky rokov predtým a vyhovuje to mnohým. Nielen stavbárom a investorom. Napokon aj tí, čo stavby a zmeny povoľujú a dávajú pečiatky, majú svoje potreby, či nie?