Prečo majú aj malé voľby veľký zmysel

V krajinách, kde je dlhšia demokratická tradícia, je všeobecne malá účasť v parlamentných voľbách, ale zato vyjadriť sa k tomu, kto bude starosta alebo poslanec regionálneho parlamentu, to si len málokto nechá ujsť. V tých krajinách totiž je štát, verejná správa, bližšie k ľuďom, k miestu. A na toto si budeme musieť zvyknúť.

Pravda, doteraz sa to tak neprejavovalo, zistili sme, že za dvanásť rokov sa niektorí starostovia vyfarbili, pod rukami iných zasa peknými farbami zasvietili im zverené obce. Vyššie územné celky, či ak chcete župy, fungujú len jedno volebné obdobie. Oba stupne samosprávy majú spoločné, že vlastne až vlani na ne štát preniesol správu vecí verejných (ale nie všetky peniaze) bližšie k ľuďom. Spoločné majú aj to, že až teraz začína byť aj pre ľudí zaujímavejšie to, kto je na miestnom úrade či na kraji než stranícky podiel na kreslách v parlamente. Štát sa totiž nedá tak rýchlo obrátiť, ako obec či župa. Štát má svoje smerovanie a približne sa ho musí držať, či je tam ten alebo onen - ak vylúčime extrémy. No krajskí a miestni páni môžu do nášho života zasiahnuť.

Keďže máme už šestnásť rokov bez totality, vieme, ako to s voľbami v demokracii vyzerá. Tak ako šikovní pred tým časom pochopili, že iných je treba nechať robiť demokraciu a oni si musia urobiť teplé poslanecké miestečká, tak aj dnes šikovní chápu, že z veľkej politiky poletia, ale že je ešte lepšie zísť do malej, lebo tam bude viac príležitostí, viac roboty (pre iných), viac rozhodovania (pre nich), a teda viac peňazí.