Budeme to zlepšovať, kým nebude ozaj zle

Nielen Bratislava v týchto dňoch hovorí o brutálnej vražde z piatku minulého týždňa. Polícia vyšetruje, pričom prvým bodom, na ktorý hľadá otázku, je, či to bol čin zameraný proti rase, výzoru či presvedčeniu. Či to bol skrátka fašistický útok.

Aj pri útoku spred dvoch týždňov, keď traja mladí chalani zmlátili, dokopali a dobodali istého Róma, musela najprv skúmať, či išlo o rasový motív. V krátkej histórii týchto útokov a tejto polície bolo priveľa prípadov (a podpísali sa pod to aj súdy), keď fašistický exces vyznel ako obyčajné výtržníctvo.

Je pozoruhodné, že pri domácom násilí vedia policajti ihneď určiť, že ide o trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. A je to správne a tak by to malo byť, lebo inak by sa domáci násilníci vždy vykrútili tým, že si chceli len tak udrieť a nik iný nebol práve po ruke.

Oficiálne kruhy skrátka nemajú radi registrované fašistické útoky (podľa toho možno usúdiť, že neregistrované im neprekážajú), lebo by to mohlo poškodiť image of Slovakia vo svete. Možné je aj to, že skadiaľsi prichádzajú politické tlaky, aby polícia postupovala v ich vyšetrovaní tak, ako postupuje, pretože inak má v boji s extrémistickými skupinami celkom slušné výsledky.

Niet sa čo čudovať. Ak máme v parlamente muža, ktorého príbuzný schválil a kryl vraždenie detí sovietskymi vojskami v roku 1968 a ak môže jeho strana hlásať, že aký bol fajn boľševický teror, lámanie osobností a nezdôrazníme svetu, že nežná bola nežnou len preto, lebo nie sme ako oni, nebude dosť reálnej chute ani na boj s inak zafarbeným extrémizmom.

Tvárime sa, že tá strana nebola teroristickou organizáciou a tvárime sa, že rasisti nie sú rasisti, lebo keby sme priznali, že to sú naši krajania...

Gustav Bartovic