NÁZOR: Električka z Petržalky až do Viedne
Názor: električka z petržalky až do viedne - nechala_pavel
Vytvorenie skutočného konceptu Twin City, kde Petržalka bude zohrávať dominantnú dopravnú úlohu, predpokladá obnovenie Viedenskej električky. Trnava je rovnako vzdialená od Bratislavy ako Viedeň, nikto ju však nenazýva Twin City. Predĺžením trasy S7 sa vytvorí prepojenie medzi letiskom vo Schwechate, centrom Viedne na jednej strane a železničnou stanicou Petržalka na druhej strane, v krátkych intervaloch, maximálne 15 až 30 minút v skorých i neskorých hodinách.
Verím, že vybudovanie tohto mestotvorného spojenia má zásadný význam pre rozvoj Petržalky ako modernej mestskej časti. Petržalčanom a aj celej Bratislave prinesie lepšiu dostupnosť pracovných miest, kultúrnych aj športových podujatí vo Viedni a bližšie prepojenie oboch štátov. Preto ponúkam svoje argumenty a bližšie vysvetlenie tohto zatiaľ nerealizovaného projektu.
Prepojenie miest prostredníctvom S - Bahn (mestská dráha - železnica - z regiónu do mesta s viacerými zastávkami) prináša výhodu využitia tak železničnej, ako aj električkovej siete. To umožňuje týmto vlakom zachádzať do centier miest bez potreby prestupovania. Špecifikom diskutovanej trasy je prepojenie aj na medzinárodné letisko vo Schwechate, ktoré doterajšie železničné spojenia neponúkajú.
Projekt realizácie predĺženia existujúcej trasy S7 z Wolfsthalu do Petržalky bol na stole pred 10 rokmi a nedošlo k jeho uskutočneniu z „politických“ dôvodov na oboch stranách. Nemalý vplyv malo neuskutočnenie privatizácie bratislavského letiska. Aj keď niektorými rozhodnutiami došlo ku skomplikovaniu realizácie tohto projektu (napríklad zastavanie trasy vo Wolfstahle), stále sú k dispozícii viaceré uskutočniteľné varianty.
Pokiaľ ide o finančnú náročnosť, odhady spred desiatich rokov hovoria o 25 - 40 miliónoch eur, pričom slovenský podiel je asi 1/3. Súčasne ceny budú o niečo vyššie.
Projekt vybudovania tohto moderného a mestotvorného spojenia je súčasťou Urbanistickej štúdie Baum z tohto roku a uvádza sa v ňom: „Táto trať by mala veľký význam o.i. aj v možnosti priameho železničného napojenia Bratislavy na letisko Schwechat, resp. priameho prepojenia dvoch letísk Schwechat a Bratislava.“
Na rakúskej strane uvedenú problematiku zastrešuje Industriellenvereinigung Wien, ktorá myšlienku predĺženia trasy S7 do Bratislavy podporuje ako vhodné spojenie pre obyvateľstvo pravidelne dochádzajúce za prácou do opačného mesta. Rovnako potvrdzuje potrebu dopravného zbližovania oboch miest.
Širšie uvedenú problematiku vníma Ing. arch. Ivan Kočan: „Väzby medzi Bratislavou a Viedňou na všetkých úrovniach budú stále silnejšie, čo je prirodzený vývoj vyplývajúci nielen z histórie, ale predovšetkým z významného potenciálu nášho regiónu v strede Európy. Rôzne prognózy hovoria o TOP REGIÓNE. Ja považujem všetky diskusie okolo električky v duchu „áno – nie“ alebo „prečo“ za stratu času. Nepoznám príklad, kde by bolo električkové prepojenie negatívnym prvkom z hľadiska rozvoja kontaktného územia, ale práve naopak. Je smutné, že už takú dlhú dobu stále váhame, pričom ekonomické nároky sú hlavne na Rakúskej strane a my môžeme len získať.
Železničné, diaľničné, letecké a lodné prepojenia sú len na prepojenia z bodu do bodu, a tým sa to končí. Električka znamená podstatne viac, je to líniové spojenie všetkých atrakcií v kontaktnom území, čím sa vytvára predpoklad na vytvorenie skutočnej, živej urbánnej osi Viedeň – Bratislava. Toto je predovšetkým aj jeden z dôležitých kultúrno-ekonomických potenciálov Petržalky.“
Realizácia projektu obnovenia Viedenskej električky má zásadný význam pre rozvoj Petržalky. Istou odpoveďou je aj návšteva petržalskej železničnej stanice a zhodnotenie jej súčasného stavu a využitia.
Ako kandidát na starostu verím, že Petržalka môže byť modernou a životaschopnou mestskou časťou, kde spojenie s európskou metropolou prinesie výhody všetkým Petržalčanom, a to nie výhradne iba v podobe dopravného spojenia. Samotné oživenie petržalskej železničnej stanice pritiahne podnikateľské aktivity a tým aj prácu pre ľudí žijúcich na tomto území.
Pavel Nechala
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.