NÁZOR: Skutočne pomáhajú veľké firmy občanom?

Názor: skutočne pomáhajú veľké firmy občanom? - hudec_daniel

Zrejme nikto nemôže spochybňovať, že úroveň podnikateľského prostredia za posledné roky klesá, čo potvrdzuje aj posledný prieskum PAS, kde jeho index (IPP) za 1.štvrťrok 2014 medzikvartálne znovu klesol o 2,6 %. Hlavné príčiny sú viac-menej notoricky známe a dlhodobo pomenované. Len podotknem, že okrem nich určitú spoluzodpovednosť na jeho neslávnom stave nesie aj verejná správa svojou administratívnou liknavosťou a nejednoznačnosťou výkladu pravidiel.

Je jasné, že mesto Bratislava pri svojom celkovom rozpočte niečo cez 350 miliónov eur a množstve mandatórnych a inak viazaných výdavkoch sa len veľmi ťažko môže tváriť ako investor. Len na opravy a údržbu ciest by potrebovala cca 15 miliónov eur, ale v skutočnosti z vlastných vyčlenených prostriedkov, dotácií VÚC, úspor zo zimnej údržby a iných zdrojov môže nazbierať najviac 3 milióny eur. Tento stav a fixne plánované rozpočtové príjmy za predaj mestského majetku ho zároveň nútia správať sa k privátnemu a investorskému sektoru ústretovo, niekedy až zbytočne servilne.

Na území nášho mesta má sídlo veľká časť najväčších slovenských firiem a inštitúcií. Inými slovami, najmä tu pôsobia top hráči slovenského biznis sektora. Otázka však tentokrát bude smerovať opačne ako obvykle. Pomáhajú po splnení si zákonných povinností voči štátu ony nejakým výrazným spôsobom mestu, ktoré im poskytuje služby a zázemie ?

Tak sa skúsme bližšie pozrieť na dva z najväčších tu sídliacich podnikov, ktoré majú dokonca svojím spôsobom monopolné postavenie v rámci celej SR. Akú majú CSR (Corporate Social Responsibility) politiku?

Slovenské elektrárne, ktoré sa chvália svojou účasťou na European CSR Awards, mali za rok 2013 čistý zisk 445,4 milióna eur, napriek tomu dali na neziskový sektor trápnych 0,4 % ročných ziskov. Na porovnanie český ČEZ dal až 8,4 %.

Ešte sociálnejší sú v SPP. Z vlastného vrecka nedali ani groš, odviedli akurát 2 % asignačnej dane (cca 2,5 milióna eur z vlastnej daňovej povinnosti), o ktorú by tak či onak prišli. Nehovoriac o tom, že mnohé filantropické „dary“ týchto dvoch monopolných megapodnikov sú ešte podmienené skrytou reklamou a propagáciou samých seba...

Ďalším vzorovým príkladom vzťahu k mestu a jeho obyvateľom sú bankové domy, ktoré sa svojimi CSR aktivitami tak rady chvália. VÚB banka poskytla na šport, rozvoj regiónov, kultúru, či sociálnu oblasť 0,8 %, Slovenská sporiteľňa 0,3 % a Tatrabanka dokonca len 0,2 % (234 tisíc eur) z ich ročného zisku.

Na porovnanie drvivá väčšina porovnateľných zahraničných firiem udržiava v krajine svojho pôsobenia hladinu CSR príspevkov a darov aspoň na úrovni 4 %, takže slovenskí top hráči okrem toho, že sa v mnohých prípadoch ani neunúvajú svoje CSR aktivity zverejňovať na vlastnej webovej stránke, dávajú napriek kvetnatým rečiam v skutočnosti len drobné.

Daniel Hudec

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.