NÁZOR: Ako Petržalčan som niekedy zúfalý

Názor: ako petržalčan som niekedy zúfalý - grexa_marian

V Petržalke bývam od roku 1982. Za ten čas sa veľa zmenilo. Veľa vecí sa zmenilo k lepšiemu. Už to nie je iba ubytovňa pre vyše stotisíc ľudí s niekoľkými obchodmi s potravinami, ale sídlisko, kde v podstate nájdete skoro všetko, čo potrebujete k životu a relatívne spokojnému bývaniu. Teda až na niektorých bláznivých a hlučných susedov.

Máme tu aj veľa zelene, teda ani nie priamo v Petržalke, ale skôr tesne vedľa. Je tu hrádza, kde sa dá korčuľovať alebo bicyklovať alebo sa prechádzať či už so psami, alebo bez nich.

Niektoré veci sa ale, žiaľbohu, zmenili k horšiemu. Pomaly až k neriešiteľnému, či skôr k neriešenému stavu. Parkovanie, parkovanie, parkovanie. Každodenné zápchy na mostoch. Napchaté autobusy. A iné záležitosti, ktoré hnevajú nás, obyvateľov Petržalky.

Dnes by som sa ale chcel venovať len jednému problému, ktorý ma vytáča asi najviac. A to je neustále zahusťovanie Petržalky ďalšími a ďalšími obytnými domami. Ja chápem, že mladé rodiny chcú bývať, ale prečo sa musia stavať ďalšie paneláky v Petržalke, a to, aspoň mám ten pocit, na každom voľnom kúsku zeme, kde ešte niečo nestojí. A o to viac, keď je ten kúsok zelený. Či už tam rastú nejaké stromy, kríky, alebo aspoň tráva.

Myslím si, že každý Petržalčan by rád videl z okna aspoň tie zvyšky zelene, ktoré tu stavitelia nechali, a nechce sa pozerať do okna susedovi, ktorý je tak blízko, že si môžete hádzať loptu z okna do okna. A tým, že sa povoľuje výstavba NOVÝCH panelákov v medzerách, ktoré nám zanechali ešte socialistickí stavitelia, tento scenár naozaj hrozí. A niekde sa aj stáva skutočnosťou.

Jeden z najvypuklejších príkladov je blok obytných budov na Jasovskej ulici, kde stavebník začal stavať iba cca 16 metrov od najbližšieho terasového domu, a keď sa mu to podarí dostavať, tak ľudia bývajúci na Jasovskej ulici až do tretieho poschodia uvidia iba zadnú prázdnu stenu, pár metrov od svojich okien. Našťastie sa vďaka úsiliu obyvateľov podarilo stavbu zastaviť a teraz sa čaká, čo bude ďalej. Bolo to niekoľkomesačné behanie po úradoch, petícia a na záver živá ľudská reťaz, vďaka ktorej si tento problém začali všímať médiá a následne vďaka ich tlaku úrady začali konať.

Je to víťazstvo, aj keď zatiaľ iba čiastočné, zdravého rozumu a práva Petržalčanov na slušné bývanie nad egoizmom developerov, ale ja sa pýtam, koľko ešte takých „Jasovských,“ nás čaká. Dokedy ešte budú nejakí dobráci stavať na posledné voľné miesta ďalšie a ďalšie paneláky? Priznám sa, že ak by som ja mal tú silu a možnosť, tak to nepovolím. Už stačilo! Ale ako nám ukazuje príklad ľudí z Jasovskej, dá sa to. Len musíme chcieť a musí nás byť VEĽA.

Marian Greksa, právnik, hudobník a poslanec za Petržalku v mestskom zastupiteľstve

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.