Zelené plochy patria aj deťom, nie iba psom

Nemôžem nereagovať na list vašej čitateľky M. Bezákovej Na vôdzku asi nepatria psy, ale deti, lebo mám podobné pocity aj skúsenosti.

Trpím, že nemôžem nechať svoje dieťa voľne behať, už dva roky, lebo hoci už má tri roky, je natoľko slobodymilovné, že sa nechce dať obmedziť chodením po chodníku. Prečo aj, veď tie trávniky sú tu hádam aj pre ľudí. Keď mala dcéra 15 mesiacov, ako dieťa čitateľky, napísala som podobný list aj na Miestny úrad v Ružinove, v ktorom som vyjadrila rozhorčenie okrem iného aj slovami, že majitelia psov nechcú obmedzovať v pohybe svojich miláčikov, ale ja svoje dieťa musím - lebo sa bojím znečistenia aj voľne pobehujúcich psov. Odpoveď mi prišla v duchu, že je všeobecne záväzné nariadenie o nemožnosti voľného pohybu psov a že neporiadnych psíčkarov možno aj pokutovať. No nie je dosť tých, ktorí by na to dohliadali. Vari ja mám volať policajta a dotyčného prikovať k zemi, aby počkal a dal sa pokutovať?

Teraz mám znovu 15-mesačné dieťa a ožíva vo mne dávna zlosť, keď mieri do trávy a ja musím kričať: Pozor na kako! a odnášať ho preč, lebo ešte tomu nerozumie. Staršiu dcéru podobne okrikujem, keď si chce natrhať púpavy...

Naozaj to v meste musí byť tak, že môžeme len snívať o dvore, kde by si mohli deti spokojne a v bezpečí vychutnávať zeleň?
Mária Vadilová, Ružinov
LIST ČITATEĽA