Frustrovaní zamestnanci na úrad nepatria

Nerozumiem tomu, z úst politikov a kompetentných sa dozvedáme, čo všetko sa po revolúcii zmenilo, čo sa zmodernizovalo, ako sa konečne vychádza občanovi v ústrety. Zmenilo sa niečo? Nie. Som presvedčený, že sa zmenilo málo a to, čo by sa ešte zmeniť dalo, nie je vôbec otázkou peňazí. Moja vlastná skúsenosť je z Dopravného inšpektorátu na Kopčianskej ulici.

Nasleduje stručný popis bežného dňa, nie krízovej situácie, akou bola napríklad výmena starých ŠPZ. Bez ohľadu na počasie sa v skorých ranných hodinách dostavíte na „miesto činu“, čím skôr tým lepšie. Stojíte pred zamrežovanými dverami a vo vestibule na stoloch ležia formuláre. Nerozumiem, prečo nám nie je možné zobrať si tlačivo skôr a čakanie si v pokoji skrátiť vyplnením niekedy aj niekoľkostranového dokumentu. Bol by problém, keby vrátnik položil tlačivá pred dvere?

Úderom 7.30 sa masa čakajúcich vrhne na výdajný automat a s lístkami v ruke sa derie na prvé poschodie. Tým prvým zostáva pomerne málo času na to, aby vyplnili všetko potrebné. Ak to nestihnete, napríklad pri prepise automobilu z jedného okresu do druhého musíte vyplniť trojstranové A4 tlačivo, máte smolu. Vaše číslo prepadlo, zostáva vám zbehnúť po schodoch k výdajnému automatu a prevziať si nový lístok.

Ranné vstávanie sa tak minulo účinkom. Zostáva prísť znova. Domnievať sa, že sa pohli ľady a občan je ten, o ktorého by malo ísť v prvom rade, je hlúpe a naivné. Rovnako sme vystavovaní nepríjemnému správaniu, nemožnosti dozvedieť sa ďalší postup. Arogantne pribuchnuté okienko je jednoznačnou odpoveďou na vaše otázky.

Odchádzate domov, nič ste nevybavili, prišli ste o pár hodín času, ktorý ste mohli využiť aj lepšie. Odchádzate aj s nezodpovedanou otázkou, je už skutočne rok 2005? Veď ten občan je stále na „prvom“ mieste tak ako pred rokom 1989.

V závere môjho postrehu by som sa však predsa len chcel poďakovať jednému z príslušníkov polície. Kým som totiž stihol odstrániť ďalšie nedostatky, prepadlo mi aj moje náhradné číslo. Po vysvetlení mojej situácie ma ochotne zobral mimo poradia. Prejavil ľudský prístup, za čo mu patrí vďaka a ja dúfam, že za to nebude stíhaný a že jeho správanie budú nasledovať aj ostatní príslušníci, ktorí sú síce mladí vekom, ale správaním patria do minulého storočia, do bývalého režimu. Neprofesionálnym prístupom nemajú v modernej spoločnosti čo hľadať na miestach, kde prichádzajú do styku s ľuďmi. Som presvedčený, že ani ich samotných táto práca neuspokojuje, tak sa pýtam, je fér, aby svoju frustráciu, prenášali na bežného občana?
Ing. Peter Gábriš, Bratislava
LIST ČITATEĽA