Investori si v meste robia, čo sa im zachce

Čítam články o novostavbách, pribúdajú nové administratívne budovy v centre Bratislavy (najnovšie to bude Račianske mýto). Veľké spoločnosti si realizujú svoje projekty a postupne menia tvár nášho hlavného mesta.>

Myslím, že tieto giganty budú bežnému občanovi na... No my ako hluchí, nemí, len sa prizeráme. (Kto mi vysvetlí, na čo dnes slúži tá zelená hypermoderná budova na Ulici 29. augusta?) Naproti tomu tu chýbajú miesta na realizáciu bežných občanov, ako napríklad parky, ihriská, nízkoprahové zariadenia, prosto miesta, kde môže bežný dospelý, študent či dieťa osožnejšie a duchu zdravšie tráviť svoj voľný čas. Centrá typu Aupark, Polus a podobne na tento účel postavené neboli, skôr prispievajú k degradácii ľudského potenciálu. Dávajú možnosť len nakupovať, a tým podporujú akurát tak konzumný spôsob života.

Ruka v ruke s onými veľkými spoločnosťami, či našimi a či (väčšinou) zahraničnými, i naša vláda si píska po svojom, a ako píska, my tancujeme. Napríklad ministerstvo školstva, prednedávnom chcelo zrušiť ľudové školy umenia a dnes to je 5. a 6. ročník na konzervatóriách. Snažia sa ušetriť a zarobiť na čom sa dá, no oni nežijú tu „dolu“ medzi nami a nikdy nepocítia dosahy svojich rozhodnutí. Každý deň zasahujú do našich životov, no my sa nebránime. Kapitál a konzum sa potichučky nafukuje ako balón a občianska angažovanosť zostáva na bode nula. Funguje to napokon podľa ich predstáv. Občania na nich celý život pracujú, nakupujú najlepšie spropagované výrobky a čušia ako voš pod chrastou. No ešte si sem-tam posťažujú a zanadávajú pri pive.

Je to ako sto nožov do tela, menia i môj život a ja sa nemôžem brániť. Aj tento článok sa napokon stáva iba výkrikom do tmy, na ktorý si zajtra už asi nikto nespomenie.
Lucia Andová, Bratislava
LIST ČITATEĽA