Ako ešte viac odľahčiť dopravu na Galvaniho

Nedávno bola zrekonštruovaná Galvaniho ulica na Trnávke, čím sa síce lokálne zlepšila situácia v tejto oblasti, ale zase viac vodičov vyhľadáva túto lokalitu z dôvodu zlepšenej prejazdnosti, čo túto vzápätí zhoršuje. A tak treba poznať približnú situáciu v danej oblasti smeru dopravy a dennej doby, aby sme predišli státiu v dopravných zápchach.

Ako príklad slúži autostrádny príjazd smerom do Petržalky v podvečerných hodinách od Trnavy, keď sa rýchlosť áut znižuje zo 130km/h až na 40 km/h, čím sa rapídne zníži kapacita a prejazdnosť tejto komunikácie. Jednou z takýchto komunikácií je Ivánska cesta v úseku železničný prejazd križovatka Ivánska cesta - Galvaniho. Aj keď predpokladám jej skorú rekonštrukciu z dôvodu obrovských jám a nerovností aj odľahčením oblasti otvorením Galvaniho ulice, napadá ma jedno veľmi jednoduché riešenie, ktoré by celkovo pomohlo tejto oblasti, kde sa vytvárajú nekonečné rady áut pred spomenutým železničným prejazdom smerom od Vrakune so zámerom prejsť rovno smerom k Martinskému cintorínu alebo odbočiť doprava cez železničný prejazd: stačilo by napojiť koniec Galvaniho ulice pod autostrádnou estakádou na starú Vrakunskú cestu za železničným prejazdom pod estakádou. Na to by však bolo potrebné vybudovať nový železničný prejazd (už však nekrižujúci koľaje smerom do Slovnaftu ale len smerom do Vrakune) v priamom smere Vrakunskej cesty a niekoľko metrov prípojky na koniec Galvaniho ulice.

Navrhované riešenie by značne odľahčilo obom spomenutým úsekom, odstránilo alebo značne znížilo čakanie v tejto oblasti. Ďalšie riešenie by ďalej odľahčilo a nielen tejto oblasti, ale aj iným oblastiam v Bratislave. Spočíva na zvýšení prejazdnosti križovatiek v priamom smere tak, ako som ho videl v juhozápadnej časti Paríža: ľavý jazdný pruh niekoľko metrov pred križovatkou vchádza pod úroveň križovatky a v priamom smere vyústi za ňou, alebo prípadne aj za viacerými križovatkami (podobne ako je podjazd pred Prezidentským palácom). Priestor medzi vjazdom do podjazdu a hranicou križovatky môže byť využitý na odbočovací ľavý pruh. Podjazd je stavebne nenáročný: jazdný pruh v šírke 3 m a stanovenej výške s predpokladom prejazdu len osobných vozidiel stačí vybetónovať a zhora prikryť prekladmi.

Takéto prejazdné pruhy bez križovania a zastavovania svetelnými križovatkami by výrazne pomohli kolabujúcej doprave v Bratislave o čom sme sa mohli párkrát presvedčiť, napr. pri havárii kamiónu na Prístavnom moste, ale aj pri každodennom pohybe po bratislavských komunikáciách, ktorý si plánujem vopred tak, aby som sa vyhol takýmto kritickým miestam (pre daný smer a dennú dobu). Obzvlášť významné by to bolo najmä na prejazdných komunikáciách ako sú napr. Trnavská, Vajnorská, Pražská, Bajkalská a pod. Veď paradoxne jedným z najbezproblémovejším miestom je Nový most smerom do Petržalky, kde takéto zápchy vznikajú len v dôsledku pohybu policajného vozidla merajúceho maximálnu povolenú rýchlosť miesto toho, aby komunikácia bola dôsledne predelená vyšším plotom v strede tejto komunikácie a aspoň po podjazd pod Rusovskú cestu zvýšená rýchlosť na 80 km/h, tak ako tomu chvíľu v minulosti aj bolo.
Viktor Milata, Bratislava
LIST ČITATEĽA