Aj v škôlke na Cabanovej ulici sa v máji žilo hokejom

Máj je mesiac lásky, vtedy, keď je všetko rozkvitnuté, zelené, ľudia sa začínajú akosi viac usmievať. Tohtoročný máj mal však väčší dôvod na úsmev. Prežívali sme ho hokejovo a to nielen my dospelí, ale aj deti.

Aj v jednej materskej škole bola hokejová nálada prostredníctvom rádia, kedy deti pri tvorení so svojimi učiteľkami počúvali ako to našim hokejistom na Majstrovstvách sveta ide. A vyšlo to. Naši hokejisti skončili strieborní, pre celé Slovensko aj tak ako zlatí. Deti vyzdobené vlastnoručne spravenými vlajkami, pomaľovanými líčkami so slovenskou vlajkou, v dresoch a v šáloch so slovenským znakom alebo znakom klubu Slovanu očakávali v materskej škole na Cabanovej ul. najmladšieho hokejového hráča Libora Hudáčka. Dňa 30. mája 2012 privítali hokejistu pokrikmi ako na ľadovej ploche. "Hu a hu a Hudáček do toho", "Kto neskáče nie je Slovák, hop, hop, hop". Milo prekvapený Hudáček sa privítal s pani riaditeľkou Polákovou, deťom zatlieskal a pochválil ich výtvory. Ukázal deťom striebornú medailu, ktorú si strážil ako oko v hlave, no napokon ju deťom a aj učiteľkám dovolil si dať na krk. Konečne sa usadil za detský stôl na detskú stoličku a deti so zdvihnutými rúčkami sa hlásili, aby mu mohli položiť pár otázok. Pomohla im aj pani učiteľka Ivanová, ktorá prezradila, že aj hokejistova mamina je tiež učiteľka v materskej škole.

Ako to vyzerá v šatni pred tréningom?

"Keď je tréning, chodíme približne pol hodinu pred tréningom. Opáskujeme si hokejky, skontrolujeme výstroj a ide sa na hodinu do posilňovne. Poniektorí sa rozcvičujú, voláme to hokejová abeceda. Potom sa ideme asi 15 minút pred tréningom na ľade prezliecť. Poniektorí aj 5 minút pred a teda majú čo robiť, aby to stihli na ľad".

A čo rituály? Také tie ponožkové, či košeľové...

"Ja nie, nerobím žiadne rituály".

Ale fašírky si jedol, či?

"Hmm...to áno".

Kto je Tvojím najlepším kamarátom spomedzi hokejistov?

"Asi môj brat, mimochodom, volá sa Július a je brankár".

Čo najradšej jedávaš?

"Všetko, okrem kuracieho mäsa"

Prečo nejedávaš kuracie mäso?

"Mám ho po krk za celý rok".

Už si zlomil niekedy hokejku?

"Veľa krát."

Aj môj brat má také tričko ako ty.

",Hej? Tak to som rád".

Ale on má aj Frajerku...

"Ha ha ha".

Čo ste vraveli na ľudí, ktorí vás prišli na námestie čakať?

"Bolo to obrovské prekvapenie".

A čo ten hrozný autobus?

"Pre nás hrozný nebol, bolo to lepšie, ako v uzavretom autobuse".

Už si niekedy vyhral nad Rusmi?

"Ja ešte nie, iba na playstatione".

Plačeš?

"Ha ha, nie".

Tatár vám púšťal akú dobrú muziku pred zápasmi...

"Áno, má vždy pripravenú dobrú hudbu".

Akého trénera si mal vo svojom živote najradšej?

"Najskôr to bol môj otec, potom bolo pár iných a teraz pán Vojtek".

Z pána Vojteka vyžaruje neuveriteľný pokoj...

"Ha ha ha, to by ste neverili, akým vie byť nervákom, tak ale samozrejme musí vystupovať kľudným spôsobom."

Poďakovali sme sa deťom za perfektne pripravené otázky a tiež hokejistovi za vyčerpávajúce odpovede. Pani učiteľka pustila pesničku, ktorá našich strieborných hokejistov vítala na námestí. Hokejista Hudáček sa chytil pera a podpisoval deťom dresy, šály, papierové hokejky a so všetkými sa odfotil.

Mgr. Bc. Daniela Olenočinová