Žulová ohrada sa k fontáne nehodí
Hlavné námestie už odovzdali - áno. Odovzdali, my čo si pamätáme ako vyzeralo, s niečím určite sme spokojní, s niečím nie. Chýbajú mi stromy, pretože si myslím, že kontajnery ich nenahradia. Ak si sadnete na lavičku, radi by ste mali aj trochu tieňa. Nuž neviem či celkom aj toto kompetentní zvládli.
Čo však je úderom pod pás architektúre námestia je leštená žula okolo fontány. Je tam ako niečo čo ihneď padne do oka, ale nie pozitívne. Zaregistroval som jednu výhodu - keďže u nás sa pripravia akcie a to na úrovni, len vždy ich zhodí nedostatok odpadkových košov, tak v sobotu večer som si všimol, keďže smetné košíky (nedá sa hovoriť o košoch) boli plné, tak vynachádzaví odpadky naukladali do žulovej ohrady okolo Maximiliána Habsburského. Nie je to prepych postaviť z leštenej žuly odpadový kôš?
Lietajúce papiere aj na Hviezdoslavovom námestí, okolo SND i Hviezdoslava, no hanba! Zrejme niekto zabudol osloviť smetiarov. Stačilo by tak málo, dať prenosné stojany s veľkými odpadovými vrecami. My by sme aj chceli zachovať poriadok, ale mám prázdny pohár nosiť až domov? Nuž tak som ho, a nielen ja, dával a pchal do preplnených košíkov. Môj ostal, ale tí čo dávali po mne, tie už popadali. A nik ich nezbieral. Iba vietor ich roznášal. Je úžasné, že pán primátor oceňuje záujem ľudí o Bratislavu, ale aj my by sme ocenili, keby radní páni mali záujem o mesto a čistotu v ňom, aby sme to videli.
Potrebujeme cítiť aj to, že urobia všetko proti čiernym stavbám. Lebo vidíme, že sa síce kritizuje, ale nič sa nestane. Na Fazuľovej sa stavia naplno, na Hviezdoslavovom námestí sa dokončieva nadstavba[BC] konečne máme aj hlavného architekta, ale bez kompetencií a tak sa nemôžeme diviť, že si každý stavia čo chce a kde chce[BC] že sa ničí to, čo bolo pekné a funkčné (mám na mysli zlikvidovanie veľkej fontány pred sochou nášho barda na rovnomennom námestí, ktorú nahradila akási vanička)[BC] je tam síce tabuľa, že púšťať psov nie je dovolené, ale mestskí policajti zrejme majú väčší osoh z odťahovania áut, ako usmerňovania psíčkarov von z mála plôch, kde sa človek môže potešiť a nebáť, že do niečoho stupí. (krátené)
Daniel Dian, šéfredaktor Duchovného pastiera
LIST ČITATEĽA