Žiadajme to, na čo máme ako zákazníci nárok

V nedeľu 30. októbra som bola na prechádzke na Železnej studničke a v bufete sme si so synom dali čaj. Až potiaľ je to v poriadku. V bufete predávala pani a pomáhal jej asi syn. Keď som zaplatila, uvedomila som si, že som nedostala účet...

Sadla som si za stolík, popíjala čaj a pozorovala zákazníkov a predávajúcu. Počas môjho pozorovania (asi 20 minút) pani predavačka nikomu nedala účet a registračná pokladnica nebola ani raz použitá. Nedalo mi to a išla som k pultu a spýtala som sa, prečo nedáva účty z registračnej pokladnice. Pani sa ma spýtala, či ja osobne si želám účet, ja som povedala, že áno, ale že sa jej pýtam, prečo nedala nikomu z kupujúcich účet. Vtedy sa ma milá pani spýtala, čo ma je do toho, že ak nie som kontrolný orgán, tak čo mám právo na takéto otázky. Ja som opäť zopakovala otázku, prečo nepoužíva registračnú pokladnicu a to už na mňa vyletela, že či som prišla oddychovať, alebo kontrolovať a nech nezdržujem... Bolo to dosť útočné, ale rozumela som jej, bránila sa útokom. To, čomu som nerozumela, bolo, že nikto v rade za mnou a z ľudí tam sediacich sa nepridal, nezaujíma ich to, ba našli sa aj takí, čo začali na mňa útočiť prečo vymýšľam a zdržiavam...

Celú cestu domov ma prenasledovala myšlienka - je to pravda - žijeme v takej krajine, akú si zaslúžime. No aj tak mi to nedá, rada by som patrila k tým, ktorí sa snažia o zmenu vecí, ktoré sa mi nepáčia (a nielen rečami), a preto píšem tento list.
Soňa Ftáčniková, Bratislava
LIST ČITATEĽA