Na ceste pri krematóriu chýba chodník

Vo vašich novinách číslo 19/2005 som čítal článok o nákladoch na údržbu cintorínov. Je to zaujímavé čítanie. No nielen kosenie trávy si žiada financie. Naostatok, ak sú cintoríny také plné, veľa trávy by na nich nemalo byť a ak, tak povedzme niečo na Ondrejskom cintoríne, niečo pri krematóriu.

Keď už som spomenul krematórium a urnový háj, dovoľte niekoľko slov k ukladaniu popola zosnulých. Okrem uloženia urny pod epitafnú dosku je tu možnosť vsypu popola do zeme, bez epitafnej dosky, tiež je tu možnosť rozptylu a robí sa len záznam do matriky rozptylu či vsypu. Kedysi v začiatkoch fungovania krematória sa to tak v Bratislave robilo. Tu je vykášanie trávy jednoduchšie a aj potreba miesta je menšia.

Dnes sa však na ochranu pôdy až tak veľmi nedbá. Počet kremácií pomaly narastá a blíži sa k číslu 100-tisíc a ak si vezmeme priemer asi tak päťtisíc zomrelých ročne v Bratislave, tak zhruba len 50 percent pohrebov zosnulých ide na kremáciu. Ukazuje sa, že by bolo treba viac osvety v tejto oblasti a viac by sa o tieto veci mala zaujímať aj samospráva jednotlivých častí mesta a, pochopiteľne, i magistrát Bratislavy. Ešte dnes, keď idete z obradov v krematóriu a chcete využiť služby MHD, tak spoj z Patrónky ide raz za hodinu. Spoj do Záhorskej Bystrice chodí síce častejšie, ale cesta nemá vyznačený priechod pre chodcov, k zastávke nevedú chodníky, treba ísť po okraji cesty alebo po tráve i keď je mokro. Tieto veci to už nie je vec krematória i keď oni by mohli dať podnet. Našťastie sa na tomto priechode nič nestalo. Svedčí to však o pozornosti „otcov mesta“ či pánov z radnice aký majú prístup k posledným veciam človeka.
Jozef Svítek, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA