Kvôli pokutám autobus meškal a ani nezastavil

Dňa 27. januára som márne čakal na príchod autobusu č. 89 na stanici Mlynské nivy. Podľa cestovného poriadku mal ísť o 12:28. Keď meškal dve minúty, vravel som si: „to nič, to sa stáva“. Bolo mi podozrivé, že autobus nehybne stojí na svojej konečnej. Prešiel som sa bližšie, aby som videl čo sa deje.

Hneď mi bolo jasné, že páni revízori odhalili asi dvoch alebo troch čiernych pasažierov. No netušil som že im to pokutovanie bude trvať ešte ďalších dvadsať minút. Nič proti mravčej robote revízorov, ale nemohli by byť pri tom trocha rýchlejší? V čase 12.45, keď už som mal riadne omrznuté nohy, som sa ja a ďalších 30 až 40 ľudí rôznych vekových kategórii čakajúcich na zastávke na tento spoj potešil, pretože autobus konečne naštartoval a vyrazil. Zastávku však zďaleka obišiel. Zrejme išiel dohnať svoju časovú stratu. Ďalšia 89 išla podľa cestovného poriadku 12:48. Bolo mi úprimne ľúto tých malých školákov, ktorí od zimy poskakovali z nohy na nohu, bolo mi ľúto babičky, ktorá sa už po dvojminútovom meškaní autobusu riadne klepala, a myslím že nie od strachu. A nakoniec mi je ľúto seba, lebo som prechladol a možno sa to stalo aj ďalším z tých ľudí, ktorí si tam odstáli vyše dvadsať minút. Aký význam malo také zdĺhavé pokutovanie dvoch či troch ľudí? Čo tak zaujímať sa trochu aj o zdravie občanov, ktorí za svoje služby poctivo platia? (Autobus mal číslo 3172 a poznávaciu značku BAB 30-51)
Lukáš Zorád, Bratislava
LIST ČITATEĽA