Dokáže samospráva oživiť Istropolis?

So záujmom som si prečítal článok o návrhu odkúpenia Istropolisu. Pred pár týždňami predalo mesto areál PKO, ktorý je zanedbaný, s budovami náročnými na prevádzku za 281 miliónov, z ktorých však mesto uvidí iba 150 miliónov. Zvyšok kupujúci použije na zatraktívnenie okolia PKO. Možno preto aby mohol areál PKO obratom predať za vyššiu cenu, keďže bude situovaný v lukratívnejších priestoroch.

V týchto dňoch sa mesto rozhodlo kúpiť Istropolis za 190 miliónov. Takže výsledok je? Mesto najprv predá jednu starú, energeticky náročnú stavbu, ktorá potrebuje rekonštrukciu a zároveň kupuje druhú, ktorá tak isto potrebuje finančne náročnú rekonštrukciu a opravy systémových chýb, aby bolo kde pokračovať v aktivitách, ktoré predtým zabezpečovalo PKO, avšak za cenu o 40 miliónov vyššiu. V čase keď mesto nemá na opravu povrchov ciest, keď sa zanedbáva verejná zeleň a cestujúci jazdia v polorozpadnutých vozidlách MHD, to považujem za tunelovanie rozpočtu mesta a nevnímanie potrieb a ignorovanie obyvateľov mesta. Mesto sa nedokázalo postarať ani o PKO a jeho fungovanie a tak celá kultúrna ponuka sa zredukovala na jeden či dva kvalitné koncerty a beánie vysokoškolákov. Predpoklad, že dokáže oživiť Istropolis sa tak rovná výhre v lotérii.

Istropolis kupuje aj napriek tomu, že tu boli zahraniční investori, ktorí mali o neho záujem, dokonca chceli investovať aj do jeho okolia a celkovej rekonštrukcie, vybudovať reprezentatívne námestie a to v hodnote niekoľkých stoviek miliónov. Magistrát a mestská časť Nové Mesto ako stavebný úrad, mali kompetencie a páky pomocou územného plánu na to, aby prinútili investora k zachovaniu kultúrno-spoločenskej funkcie Istropolisu. Naopak magistrát a mestská časť sa snažia vytlačiť súkromný sektor a pritom sa sami označujú za pravicových politikov. Istropolis mal v rukách súkromníka šancu stať sa dôstojným a atraktívnym kultúrno-spoločenským centrom vďaka radným pánom je však naďalej odsúdený ostať nevzhľadnou ťarchou socialistickej minulosti s nepríťažlivým vzhľadom a mizernou návštevnosťou.
Juraj Tichý, Bratislava
LIST ČITATEĽA