Čašník v ARI vyhodil hostí bez zaplatenia

Píšem vám na základe mnohých zlých skúseností v bratislavských reštauráciách a kaviarňach. Posledný zážitok v reštaurácii ARI na Tobruckej ulici bol výstražným zaklopaním na môj „prah zákazníckej citlivosti“.

S partiou kolegov sme sa vybrali na obed. Pre nedostatok času sme si vybrali neoverenú, ale v blízkosti pracoviska sídliacu reštauráciu Ari. Prvé, čo nám čašník oznámil bez slovka „prepáčte“, resp. „dovoľujem si vás upozorniť“, bolo, že jedlo bude najskôr za polhodinu. Neodradilo nás to, lebo hľadanie stola v čase obeda by nám zabralo určite taký istý čas. Poznámka čašníka, že kuchár nestíha a polievky nám môže doniesť obratom, lebo to zvládne zohriať sám, bola síce nevhodná, ale s nadhľadom sme ju ignorovali.

Objednali sme si polievky a cestoviny. Polievky boli doslova nechutné – korením a čajovou lyžičkou pretlaku ochutená vlažná voda sa tvárila, že je „talianska paradajková“. Nechceli sme si kaziť pohodu kritikou kuchára, polievky sme nedojedli a čakali na cestoviny. Dodám ešte, že počas obsluhy sa pri nás striedali traja čašníci, vzájomne neinformovaní, s priam dementnými poznámkami a neprofesionálnym vystupovaním.

Po vyše polhodine prišli asi polovici z našej skupiny odporné, rozvarené cestoviny s tými najlacnejšími ingredienciami (syr bambino, lacná klobása, rajčinový pretlak apod.). Jedna kamarátka ostala bez jedla. Po ďalších desiatich minútach jej čašník bez ospravedlnenia oznámil, že „lasagne nie sú a nebudú, lebo došli“. Začali sme sa cítiť skutočne nepríjemne, nemali sme chuť dojesť a požiadali sme čašníka o účet. Pri platení kamarátka poznamenala, že keďže nedostala jedlo, ktoré si objednala, mala by mať zvyšok na účet podniku. V tej chvíli čašník odišiel za barový pult a vulgárne začal situáciu a kamarátku komentovať. Požiadala som ho, aby si odpustil nevhodné poznámky a doniesol účet. V tom momente čašník stratil nervy, povedal, že nemusíme platiť, vyhodil nás z podniku a jeho posledná veta znela: „Dúfam, že vás tu už nikdy neuvidím!“

Apelujem na všetkých, čo si radi chodia posedieť a dobre sa najesť - začnime byť konečne nároční. Prestaňme byť spokojní s podpriemerom, čo nám za nemalé peniaze „polomafiáni-polopodnikatelia“ ponúkajú. Nerešpektujme nevyškolenú obsluhu. Dávajme obsluhe tringelt za ozajstnú spokojnosť a s čistým svedomím.

Mgr. Romana Maliti, Bratislava
LIST ČITATEĽA