Na nečestných obchodníkov zaberie bojkot

Začínam nadobúdať dojem, že ma pomaly celé Slovensko považuje alebo za Sybilu, alebo za univerzálny múr nárekov. V zásade mi to neprekáža, pokiaľ mi bezradný spotrebiteľ nezačne nadávať.

Nemám rada situácie, aké bývali v škole, keď tí, čo na hodine boli, schytali učiteľskú nevôľu za absentérov. Úprimne povedané, tiež mi dvíha krvný tlak prístup niektorých profesionálnych organizácií platených celkom slušne z našich daní - k problémom spotrebiteľov. Darmo potom beží na rôznych televíznych kanáloch draho platená reklama či informačná kampaň o právach spotrebiteľov v rámci celej Európskej únie. Odhliadnuc od slabej obsahovej náplne, ktorá má vypovedaciu hodnotu hojdacieho koníka (ja poznám svoje práva!), je záver, že máte rovnaké práva v celej EÚ, tak práve na nahnevanie. Prečo?

Na našom Slovensku sa rozrástli rôzne obchodné reťazce. Tuším okrem Jednoty sú to všetko nadnárodné spoločnosti, ktorých centrály sídlia kde-kade po svete, samozrejme, aj v EÚ. Paradoxný, ba až na smiech je potom prístup jednotlivých predajní k spotrebiteľským sťažnostiam. Čerstvý prípad hneď uvediem. Kúpite si hodinky za 800 korún v Košiciach v nemenovanom obchode veľkého reťazca. Po pár dňoch hodinky prestanú slúžiť svojmu účelu a zmenia sa na dekoráciu.

Žiadna chyba, povie si európskou reklamou povzbudený spotrebiteľ - veď obchody toho reťazca sú aj v Bratislave a Slovensko je súčasťou Európskej únie. Presvedčený o svojej pravde si to namieri do najbližšieho príslušného obchodu. A ako to dopadne? Ihneď je nie príliš ústretovým pracovníkom poučený, že reklamovať môže iba tam, kde výrobok zakúpil. V tomto prípade v Košiciach. Neviem, koľko stojí spiatočný lístok do Košíc. Možno sa tá cesta dá zvládnuť za 24 hodín. Čo však viem zaručene je, že by som tie hodinky tresla o zem a viackrát by som v obchodoch oného reťazca nakupovala tak akurát toaletný papier.

A sme pri jadre veci. Je faktom, že zákon hovorí, že reklamovať sa musí tam, kde človek výrobok zakúpil. Neplatí to však vždy, pretože predovšetkým predajne domácich spotrebičov vo svojich záručných podmienkach zvyknú uvádzať ako miesto na reklamáciu rôzne servisné organizácie. Táto prax sa, prirodzene, nepovažuje za protizákonnú. Nechápem preto argument obchodných reťazcov, na základe ktorého preháňajú spotrebiteľa od čerta k diablovi, aby nakoniec prípadne povedali, že mu reklamáciu neuznávajú.

Ako dôvod je v poslednom čase mimoriadne obľúbené tvrdenie, že výrobok si spotrebiteľ poškodil nevhodným používaním. Tento argument sa uvádza od topánok počnúc, cez mobilné telefóny (skorodovaná doska), fotoaparáty až po motorové vozidlá. Čo s tým? Nuž, ak sa spotrebitelia vzdajú - vyhrali pseudoobchodníci. Ak začnú účinný spotrebiteľský bojkot, postupne sa predajcovia učlovečia. Skúste to!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN