Ak sa všetci dohodnú, merače mať nemusia

Telefonáty, ktoré som za posledných zhruba desať dní mala, sa točili takmer výhradne okolo peňazí. Najviac sa sťažovali starší spoluobčania tentoraz na ohlásenú povinnosť do roku 2007 namontovať regulátory tepla v každom byte.

Možno sa niekomu zdá, že investícia 5- až 8-tisíc korún je zanedbateľná za predpokladu, že možno časť obyvateľov zaplatí za teplo menej ako doteraz. Faktom je, že málokto bude tzv. kúriť pánu Bohu do okien ak uvidí, koľko mu takáto márnotratnosť vytiahne korún z vrecka. Zanedbateľná nie je ani skutočnosť, že prognostici predpovedajú energetickú krízu. Pritom najlepšia úspora energie je tá, ktorú netreba vyrobiť. Veď kto z nás by jasal nad potrebou stavať ďalšiu atómovú elektráreň.

Z tohto pohľadu je každá snaha o zníženie spotreby energie pozitívna. Koniec koncov aj nový zákon umožňuje výnimku z nutnosti zavedenia meračov ak sa všetci vlastníci bytov v jednom dome dohodnú, že ich nechcú. A tu sa začína problém. Povedzme, tridsať vlastníkov bytov ich chce a osemnásť nie. Niežeby nechápali o čo ide, jednoducho na to zo svojich príjmov či nízkych dôchodkov nevedia ušetriť.

Kto rád priznáva svoju chudobu? Preto títo ľudia radšej argumentujú tzv. objektívnymi dôvodmi, pre ktoré novotu odmietajú. Skutočnosť, že sa do panelových, ale aj tehlových domov desiatky rokov neinvestovalo, zapríčinila, že cez steny a okná teplo uniká ostošesť. V takom prípade sa však ušetriť nedá. Logické by bolo objekt zatepliť, vymeniť okná a až potom merať spotrebu tepla.

Je jasné, že prevencia v tomto konkrétnom prípade je podstatne drahšia ako montáž meračov. Mladí obyvatelia argumentujú výhodou do budúcnosti, ale čo ak časť vlastníkov vzhľadom na svoj vek už príliš veľkú budúcnosť nemá? Argumentácia, nech teda byty predajú a idú do domovov dôchodcov, je nielen nehumánna, ale aj nereálna. Miest v domovoch dôchodcov je ako šafranu a dlhé roky sa na ne čaká.

Aké teda nájsť východisko? Jedným z nich je možnosť vziať si hypotekárny úver (ručiť domom) na zateplenie. Dá sa využiť aj štátny fond určený na byty. Možno aj samospráva by na tieto účely mohla poskytnúť dotáciu z bytového fondu. No a nakoniec ani budúci vlastníci - dedičia tých terajších - by sa nemuseli tváriť ako mŕtvy chrobák. Získajú v budúcnosti nemalé hodnoty. Čo si tak odoprieť nejakú exkluzívnu dovolenku a prispieť na zateplenie či montáž meračov?

Občas ma vie riadne nahnevať, keď vidím ako starí rodičia doslova živoria, len aby vládali platiť poplatky za bývanie v bytoch, ktoré chcú zanechať svojim deťom či vnúčatám. Zatiaľ čo si mladí užívajú života, kúpi si babka jednu slivku, lebo na viac jej nezostáva. Videla som to na vlastné oči. Veľká slivka stála 3 koruny!

Aj ja doprajem to najlepšie synovi, ale ak by on so mnou nebol solidárny, tak veru neviem. Možno sa treba zamerať aj týmto smerom.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN