Diskriminácia spotrebiteľov stále existuje

Nedávno mi telefonovala veľmi rozčúlená dáma. Vraj prečo nepíšem o nespravodlivosti a diskriminácii predovšetkým našich skôr narodených občanov. Nuž, pravdu povediac, nerada sa zaoberám témami, pre ktoré nepoznám riešenie.

Nepovažujem za vhodné dráždiť ľudí a neukázať aspoň slabé svetielko na konci dlhého tunela. Moja argumentácia však v tomto konkrétnom prípade nezabrala. Patrím vraj medzi mienkotvorných ľudí a tak sa mám angažovať aj za tú skupinu obyvateľov, ktorí už na to nemajú sily ani prostriedky. Očakávať, že sa mi podarí ovplyvniť zákonodarcov či politikov, je asi prehnané. Mám rozum, skúsenosti ba aj vízie, ako sa niektoré veci môžu riešiť. Ibaže nenávidím sľubovanie modrého z neba, na splnenie ktorého nemám žiadny dosah.

Ani reklamu nepovažujem za informáciu: veď v najlepšom prípade hovorí iba polopravdu, ak už vyslovene nezavádza. To sú už samé o sebe vlastnosti, ktoré politika neveľmi oceňuje. Ak k tomu ešte pristúpi moja vlastnosť vnímať detaily, potom už je veľmi zle. Pretože za svet nechcem veci vidieť tak, ako by som mala.

Nepochopím, prečo musím za európske ceny kupovať výrobky maximálne druhej akosti. Prečo poskytovateľ služieb za riadne a včas zaplatené dielo vec odflákne. Prečo sa občan cestujúci s našou cestovnou kanceláriou cíti na mieste určenia ako turista druhej triedy. Konečne prečo sa stále viac šetrí v celom systéme štátnej a verejnej správy, keď aj ekonomicky neškolený občan dennodenne vidí iba zbytočné rozhadzovanie peňazí. Aby som si popudila úplne každého, tak ešte pridám.

Vôbec si nemyslím, že je u nás na Slovensku všeobecná bieda. Stačí sa lepšie pozrieť na zábery napríklad z Afriky, alebo skočiť za hranice smer Rumunsko a potom porovnávať. Čo je to za biedu, ak plnoštíhla baba v jednej ruke cigareta, v druhej mobil presviedča celý svet, že nemá čo dať deťom jesť?

Áno aj ja som presvedčená, že generácia dnešných dôchodcov patrí k tzv. obetovanej generácii. Trpeli sme cez vojnu, potom budovali svetlé zajtrajšky aby sme dnes dostali účet v podobe socialisticky nízkych dôchodkov. A platili všetky účty potrebných reforiem, ktoré uskutočňujú vari prirýchlo naše deti a vnuci. Toľko k diskriminácii, ktorú asi neovplyvním.

Je však aj iná - všednejšia - podoba diskriminácie. Napríklad niektoré obchody vycapia nápis: Vstup s kočíkom zakázaný. Alebo v hypermarkete, ktorý hlása veľkoakciu lacného tovaru, pri pokladni odoberú časť vybraného tovaru ako nadlimitný nákup. Alebo robia pekné balíčky lákavého tovaru, ku ktorému pribalia aj riadny „ležiak“. Prípadne aj v poludňajších hodinách pošlú rozmeniť tisíckorunovú bankovku. Alebo odmietnu vybrať tovar z výkladu, či osoba určená na prijímanie reklamácií je nezastihnuteľná.

Tieto formy diskriminácie sa už dajú ľahko riešiť: informovať SOI, médiá a či použiť silnú zbraň spotrebiteľov. Spotrebiteľský bojkot. Pretože svetielko na konci tunela je v stále rastúcej konkurencii!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN