Výhovorky nám berú silu niečo spraviť

Po čase som išiel cez podchod na Trnavskom mýte. Je iný ako býval. Zázračne sa premenil na grafitovú galériu, ktorá sa tak ľahko nevidí ani v iných väčších či multikulturálnych mestách.

Mnohí sa určite spýtate, čo pekného môžem vidieť na posprejovaných stenách podchodu otvoreného s pompou v roku 1975, v ktorom dnes fungujú už len fragmenty obchodov a eskalátory. Problém vidím inde. A platí to aj pre iné objekty v našom meste, ktoré máme denne na očiach.

V prípade podchodu na našom „Trnku" sme dlhšie hľadali argumenty, ako sa s ním nedá nič spraviť, ako je problematické nájsť vhodného investora pre rekonštrukciu, aké je nákladné zabezpečiť čistotu a údržbu. Až prišli majstrovstvá sveta v hokeji a zrazu boli dobré aj jednoduché nápady.

Po informácii, že podchod majú spestriť „sprejeri", som bol pôvodne trochu v rozpakoch. No výsledok je lepší, než som očakával. Pár jednoduchých murárskych zlepšení a šikovní chalani dali tomuto priestoru punc niečoho jedinečného.

Táto úprava, navyše po rokoch zabezpečila aj niečo iné. Pribudol jednoduchý, no funkčný systém navigácie a navyše odpadli dlhoročné náklady na čistenie stien od grafitov, pretože tie sú obsadené a nie hocičím. Určite sa tým všetky problémy podchodu nevyriešili, viem si predstaviť aj jeho inú podobu v štýle podchodu na Hodžovom námestí, či s fungujúcim WC, ale jeho kombináciu s moderným umením aj v budúcnosti by som nezavrhoval, skôr privítal.

Michal Milata, Bratislava
LIST ČITATEĽA