Musíme využívať možnosti reklamácií

Opäť sa mi nazhromaždilo veľa otázok v súvislosti s reklamáciami. Myslím si, že nebude na škodu veci, ak sa na to pokúsim zareagovať aj na konkrétnych príkladoch.

Zákon okrem iného hovorí, že reklamácia musí byť vybavená najneskôr do 30 dní. Žiaľ, väčšina podnikateľov v obchode a službách si pamätá iba túto hranicu - hoci zákon hovorí, že o reklamácii sa má rozhodnúť ihneď, len v zložitých prípadoch najneskôr do tridsiatich dní. Neviem, či porucha mobilu alebo pevnej telefónnej linky je taká zložitá záležitosť, že jej vybavenie si vyžaduje až tú krajnú hranicu. Faktom je, že v súčasnosti je takmer mesačná absencia komunikačného prostriedku ťažko predstaviteľná. Možno aj preto majú podnikatelia viacero telefónov.

Prepáčte mi, ak zastanem aj dôchodcov - veď nevedia ani dňa ani hodiny, keď si budú musieť privolať pomoc. A žiadať od dôchodcov, aby prevádzkovali dva prístroje, je dosť opovážlivé. Nebolo by na škodu, keby sa poskytovatelia telekomunikačných služieb zamerali (napríklad v rámci reklamy na získanie zákazníkov) aj na dostupnú náhradu iného prístroja na čas do ukončenia opravy telefónu. Určite by si u skôrnarodených „šplhli“.

Zvláštnym spôsobom si podaktorí podnikatelia vysvetľujú lehotu, počas ktorej platí záruka. Faktom je, že zákon o dvojročnej záruke delí toto obdobie na dve etapy. V prvých šiestich mesiacoch spotrebiteľ nemusí dokazovať, že výrobok je chybný. Po tejto lehote až do ukončenia 24 mesiacov je už dôkazné bremeno na ňom, pretože reklamovaná vada musí byť systémová, čiže musela byť prítomná vo výrobku už odo dňa predaja, i keď sa prejavila po viac ako šiestich mesiacoch.

Upozorňujem, že sa to stáva rovnako pri kúpe automobilov ako čiernej či bielej techniky. Predpokladám, že by sa to ťažko mohlo uplatňovať pri potravinách. No napríklad pri predaji zvierat už áno. Má to zmysel, veď ceny šteniat sa šplhajú niekedy do závratných výšok. Ak sa u takého šteňaťa prejaví vrodená choroba, napríklad epilepsia, až po pol roku od kúpy, je to, samozrejme, dôvod na odstúpenie od zmluvy, alebo prinajmenšom na vrátenie časti peňazí.

Máme plesovú sezónu a tak je príklad aj z tejto oblasti. Spotrebiteľka si kúpila drahé dvojdielne plesové šaty v roku 2005. Zhodou okolností si ich pre chorobu v rodine vôbec neobliekla. Urobila tak iba teraz, teda po roku. Obchod, v ktorom si šaty kúpila, jej šmahom ruky reklamáciu zamietol so zdôvodnením, že takéto reklamácie sa dajú uplatňovať len šesť mesiacov. Nuž, podivný výklad zákona zo strany obchodu. Nestálofarebnosť látky - a to bol dôvod reklamácie - je zaručene chyba, ktorá bola prítomná od začiatku. Ibaže sa prejavila zhodou okolností až po viac ako polroku. Neviem, koľko konkrétna róba stála, ale viem, že ceny takýchto odevov sú často závratné.

V tomto prípade by zákazníčka spor vyhrala na každom súde. Otázne je, či bude mať vôľu súdiť sa vzhľadom na svoj čas a nervy. Žiaľ, veľa podnikateľov sa spolieha práve na to, že spotrebitelia sa súdiť nechcú. A využívajú skutočnosť, že oprávnený rozhodnúť medzi spotrebiteľom a predajcom je iba súd.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN