Limit na lieky by mnohým robil problémy

Z maminej strany pochádzam z prastarej lekárnickej rodiny. Aj odo mňa sa očakávalo, že budem pokračovať v tejto tradícii. Tvrdo som sa vzoprela s tým, že promovanú predavačku robiť nebudem. Však sa so mnou mama pár dní nerozprávala za toľkú urážku.

Načo taký úvod v rubrike, ktorá sa venuje zákazníkom? Nuž po celé roky, odkedy píšem do novín, som sa vyhýbala problematike zdravotníctva. Veď mi to aj mnohí zazlievali - čuduj sa svete - nie iba nespokojní pacienti, ale aj lekári či lekárnici. Vždy som sa vyhovorila na to, že existujú stavovské komory a každého som odporúčala na ne. Keďže sa však situácia vôbec nemení k lepšiemu, musím zabŕdnuť aj do tohto špecifického druhu obchodu a služieb.

Priznám sa, ešte ako riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie som sa pokúsila dostať pod „obchodniarsku“ kontrolu aj lekárne. Veď som od mamy vedela, aké nešváry tam robia nepoctivci. Napríklad aj to, že sa z 50-kusového balenia dražé vybralo jedno či dve a potom sa mohlo predať balenie navyše. Pacient na to neprišiel - veď kto by si dal námahu s prepočítavaním! Stál proti mne zomknutý šík lekárnikov a hygienikov, ktorí tvrdili, že majú vlastné kontrolné mechanizmy. Nuž neviem, ale vzdala som to vtedy a desať rokov som dala zdravotníckej problematike pokoj.

Desiatky sťažností predovšetkým dôchodcov mi však nedajú spávať. Zdá sa, že oficiálne je u nás eutanázia politicky nepriechodná. V skutočnosti to však vzbudzuje dojem, že zdravotnícke reformy majú za cieľ zlikvidovať starých a chronicky chorých ľudí. Netušíte, koľko vydesených dôchodcov sa ocitlo na pokraji infarktu po odvysielaní informácie, že poisťovne chcú stanoviť limit 200 korún za mesiac na osobu za lieky. Veď cukrovkár či srdciar ledva vládze čo len doplácať za lieky, a to je zväčša iba zlomok z ceny lieku. Aj samotným lekárom a lekárnikom takýto limit zdvihol tlak, ale pokiaľ sú mladí, tak to prežijú. Starý človek sa však dostane do takého úzkostného stavu, že ho to môže stáť aj život.

Odhliadnuc do tohto faktu mám však inú námietku. Reformy boli zdôvodnené tým, že lekári sú preťažení, pretože pacienti sa k nim chodia zabávať. Nuž ak chronicky chorému lekár bude písať lieky iba na mesiac, hoci kontrolu stačí absolvovať raz za štvrťrok, potom musí kvôli liekom pacient zájsť k lekárovi trikrát. A aby som nevynechala finančnú stránku, zaplatí v lekárni namiesto 20 korún za recept až 60 korún. A to bude musieť u lekára dostať recept zadarmo.

Neviem, čo si reformátori myslia, ale faktom je, že ak niekto musí brať lieky denne, tak matematika nepustí. Skoro som v pokušení povedať, že nejaká „skupinka“ chce vyvolať občianske nepokoje, aby potom mohla zohrať úlohu spasiteľa. Veď zahrávať sa s takmer miliónom starých a chorých môže vyvolať netušenú a nepredvídateľnú reakciu.

Čo dodať nakoniec? Vždy si dávam záležať, aby som ukázala svetlo na konci tunela. Teraz to svetlo nevidím ani ja. Iba ak v zmene prístupu k tým najslabším.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN