Ak chcete v obchode ušetriť, píšte si!

Nikdy som sa netajila svojou neláskou k hyper- a supermarketom. Hory tovaru a nedostatok predavačov vystupňované radmi pred pokladňami ma vedia vytočiť do ťažko ovládanej zúrivosti. Preto už roky uplatňujem tzv. mesačný racionálny nákupný systém.

Zakladá sa na jednoduchom princípe. Raz za mesiac zájdem autom do väčšej predajne a nakúpim všetko, čo má trvanlivosť aspoň mesiac. Všetko od trvanlivého mlieka až po toaletný papier a prášok na pranie doma uložím a už ma čaká iba nákup rožkov, prípadne zeleniny a ovocia. Aj to iba ak raz za dva dni.

Výhodu tohto systému ma naučila dôchodcovská rodina vo Viedni. Presvedčili ma, že ešte aj vtedy sa vyplatí takto nakupovať, ak nemáte auto a na cestu z veľkonákupu použijete taxi. Okrem výraznej úspory za nenakúpené zbytočnosti šetríte aj svoju silu, ktorú nemusíte využívať na vlečenie ťažkých nákupov. Ibaže od 1. januára na mňa prišiel mráz. Náš dobre zásobený obchod, kde sa všetko dalo nakúpiť, zatvorili. Bez varovania a udania dôvodu.

To je toho, poviete si, tak sa pár metrov prejdem do inej predajne. Ibaže chyba je v tom, že bývam na Kalvárii. Stred mesta - Staré Mesto - miesto s najdrahšími pozemkami, ale bez infraštruktúry. K nám nechodí doprava a okrem dobrého vzduchu (dúfam) a blízkeho kostola tu nič nie je. No nepíšem to preto, aby ste ma nebodaj ľutovali. Odkedy totiž náš obchod zatvorili, pociťujem prievan v peňaženke.

Žiaľ, najbližšie mám obchody veľkých reťazcov. Jasné, že ich sortiment je podstatne širší než ten, ktorý bol v našom obchode. A pretože oči človeka zvádzajú, pristihla som sa už veľakrát, že kúpim úplne zbytočné veci. Týždenne miniem určite o 100 až 200 korún viac ako predtým. A to som, prosím, profesionál!

Preto som si povedala, že si začnem písať, čo hodlám nakúpiť a budem sa papiera držať ako pes ježa. A to, priatelia, odporúčam aj vám, ktorí máte hlboko do vrecka. A neostýchajte sa chytiť predavačku, ktorá okolo vás prefrnkne a opýtať sa na tovar, ktorý hľadáte. Je známym obchodníckym trikom vystaviť do výšky očí tovar lákavý a drahší. Obyčajné veci sú diskrétne natlačené v spodných regáloch alebo tak vysoko, že na ne nedosiahnete.

Samozrejme, nechcem nikoho odradiť od kúpy akéhokoľvek luxusného tovaru. Kto na to má, nech si poteší oči aj srdce. No ten, komu po zaplatení všetkých účtov spojených s bývaním a prípadnými liekmi zostane iba 30 či 50 korún na deň, tomu radím svoju metódu. Žiaľ, čoraz častejšie stretávam v obchode ľudí, ktorí s rozpakmi idú vrátiť časť tovaru z nákupného košíka, pretože pri pokladni zistia, že nemajú dosť peňazí. A verte, že mi je veľmi smutno, veď väčšina si svoju tiesnivú situáciu nezapríčinila. To je však už o inom a nie o ochrane spotrebiteľov. Sľubujem, že nabudúce budem písať o veselšej téme.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN