Máte právo na slobodný výber tovaru

Hoci viem obrátiť korunu aj dva-trikrát a skutočne neutrácam, je miesto, kde na výšky výdavkov hľadím zhovievavo - na trhu. Takmer nikdy neodolám, aby som si okrem ovocia a zeleniny nezadovážila aj nejaké kvety, i keď už v tej chvíli viem, že ich doma ani nebudem mať kam poriadne dať... No ak sú také krásne, ako si ich pre potešenie nekúpiť?

Z trhových dní sú pre mňa najhoršie tie, keď sa tam rozloží košikár, čo, našťastie, nie je príliš často. A keďže sa u nás doma mäso akosi veľmi nenosí, iba ak trochu šunkovej salámy či sem-tam párky, tak je aj náš domáci rozpočet ako-tak vyrovnaný. Až na obdobia primér, teda ovocia a zeleniny ponúkaných ešte pred sezónou tu u nás.

Je prirodzené, že za jahody dovezené z teplého Španielska treba priplatiť. No za ten svete neviem pochopiť, prečo pol kila jahôd môže stáť vo Viedni menej ako jedno euro a to za prvú akosť, kým naši obchodníci si na trhu za jahôdky evidentne druhej triedy hrdo pýtali po 55 korún za také isté množstvo. Navyše ide o produkt od toho istého španielskeho výrobcu a predajcovia sa nemôžu vyhovoriť ani na cenový rozdiel spôsobený rozdielnymi clami, lebo o prvého mája 2004 tu nie sú už ani clá...

Samozrejme, že som tento druh vysokohorskej prirážky odmietla a vybrala som sa do Starej tržnice. Skutočne tu bola cena o 17 korún nižšia, preto som si ten luxus dovolila. Po skúsenostiach, ktoré ma naučili, že v takýchto balíčkoch môžu byť aj plesnivé plody, som si „dovolila“ pozrieť zabalené plastové vaničky aj zospodu. A to som nemala! Predavač ma poučil, že tovar prvej akosti sa k nám nevozí, a kupujúci má brať tovar, ako príde a nevyberať si. Žiaľ, nevľúdne poučenie zaznelo až potom, keď som zaplatila. Mala som si nechať zájsť chuť a teraz písať o problematickejších témach?

Príde na to! Po prvé - štve ma, ak aj po 16 rokoch a za európske ceny máme k dispozícii druhotriedny tovar (nielen ovocie). Po druhé - prvé pravidlo obrany spotrebiteľa znie: Spotrebiteľ má právo na slobodný výber tovaru! Všade, priatelia, a nie iba na trhu. Po tretie - tuším aj za najtuhšej totality bolo výsadou trhovísk, že si tam človek mohol tovar vybrať. Ešte aj v mnohých zelovococh predavačka zákazníkovi ponúkla vrecúško a mali ste si nabrať sami. Veď asi naozaj nie je v ľudských silách, aby sa pri zelenine a ovocí dala robiť stopercentná a permanentná prebierka kvality.

Neviem, ako to na koho pôsobí, ale pre mňa z nevraživosti predavača vyplýva rozhodnutie viac sa nevrátiť. Ak nepozná základy obchodnej etiky, nech si svoj tovar konzumuje sám. Vykonávať obchodnú činnosť výhradne v nádeji na rýchle a vysoké zisky by malo už byť minulosťou. Ujalo sa u nás „blbé presvedčenie“, že so vstupom do Európskej únie museli ceny vzrásť. Ja zasa tvrdím, že nás Slovákov, najviac poškodzujú práve rodní bratia svojou neznalosťou, nedočkavosťou a chamtivosťou.

Renomovaní obchodníci vo svete zbohatli zväčša až v druhej a tretej generácii. Naši to často chcú dosiahnuť za rok. Budovanie spoľahlivého zázemia pre veľký obrat nahradzujú vysokou cenou, ktorá spotrebiteľa odpudzuje. Ak k tomu prirátam aj neochotu, potom nevidím budúcnosť domácich podnikateľov v obchode v príliš svetlých farbách.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN