Pred monopolom sa príliš chrániť nedá

Mala som asi desať rokov, keď sme sa s otcom vybrali do Dómu sv. Martina. Práve sa tam upratovalo. Môj otec mi nadšene ukazoval krásu okien a oltárov a pri tom si takmer zlomil nohu, keď zakopol o vedro špinavej vody. Vidíš, povedal, toto je realita.

Na môj začudovaný pohľad dodal: ten, kto vidí iba krásu, je optimista, kto si uvedomuje iba vedro so špinavou vodou, je pesimista. Ak si však povieš, že Dóm je nádherný, ale nemuseli by v ňom postávať vedrá práve uprostred cesty, to je realita. A tak sa zo mňa stala realistka s optimistickým nádychom a nepríjemnou snahou o likvidáciu dôvodov na pesimizmus. Pýtate sa, čo má tento úvod spoločné s našou rubrikou? Vydržte, hneď sa to dozviete.

Hoci ležím doma s chrípkou, telefón sa za celý minulý týždeň neodmlčal. Za spoločného menovateľa by sa dal označiť monopol a možnosť, ako sa pred ním chrániť. Obávam sa, že u niektorých typov služieb ťažko. Veď si len predstavte, že odhlásite odber plynu, vody či elektriny v Bratislave. Na vidieku sa to možno dá, aj keď vyvŕtanie vlastnej studne je drahý špás a prevádzkovanie generátora na výrobu elektriny tiež nie je zadarmo.

No v Bratislave? Tu nám nezostáva iná možnosť, ako spoľahnúť sa na regulačnú funkciu štátu. Žiaľ, nie iba mne sa zdá, že štát akosi podivne uznáva výšku výrobných nákladov a hlavne primeranosti zisku. No čo už, nadávame, ale platíme a snažíme sa ušetriť, kde sa dá. Iné je to so službami, ktoré sa akceptovať nemusia. Prvé sú služby telekomunikačné, kde to aj vidieť. Skutočne konkurenčné prostredie pôsobí v prospech spotrebiteľa.

Problematická je káblová televízia, kde si UPC dovoľuje čoraz viac jednostranne meniť zmluvy. Nemyslím tým iba zvyšovanie cien, aj vypúšťanie sledovaných kanálov a ich zámena za úplne nezaujímavé hovorí o nezdravom monopolnom prístupe. Začínam uvažovať o montáži satelitu, počítam, že náklady sa mi rýchlo vrátia. Satelitné taniere nie sú zvlášť krásne, ale cesta to je.

Ďalšie telefonáty som mala v súvislosti s presúvaním klientov bývalej Slovenskej poisťovne do inej, na základe rozhodnutia Protimonopolného úradu. Zdanlivá snaha o ochranu spotrebiteľov v tomto prípade nenašla ohlas u tých, ktorých sa to týka. Veľa našich čitateľov sa ukrutne nahnevalo, že niekto si nedal námahu sa ich aspoň opýtať, či súhlasia s „najvýhodnejšou ponukou“ - rozumej cenou - ktorú aj za nich inkasovala doterajšia poisťovňa. Nuž v tomto prípade veru neviem, či nedošlo k porušeniu práva na slobodný spotrebiteľský výber služby. Prirodzene sa nepôjdem súdiť, ale možno na truc by som si vybrala inú poisťovňu, než ktorú za mňa vybrala tá moja doterajšia.

A teraz späť k úvodu, bez ktorého by som asi vyzerala ako beznádejný frfľoš ak skončím nasledujúcou vetou. Mnohé tzv. spotrebiteľa chrániace opatrenia na Slovensku majú nepríjemnú príchuť nekvalifikovaného prístupu zo strany štátu. Vydržte, od vstupu do kultúrnejšej Európy nás delí pár dní.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN