Systémovú chybu reklamujte aj po záruke

Dostala som reakciu nášho čitateľa na problém sedačiek z EKO kože. Jeho reakcia je natoľko zaujímavá, že budem citovať z listu:

Nemyslím si, že by situácia mala byť vzhľadom na popraskanú EKO kožu (koženku) tesne po záruke taká beznádejná pre spotrebiteľa, ako ste naznačili vo svojom článku. Keďže nejde o predmet krátkodobej, ale dlhodobej spotreby a prejavila sa na ňom chyba po šiestich mesiacoch (nákup pred 1. aprílom 2004), je potrebné dokázať, že v tomto prípade ide o produktovú, systémovú chybu poťahového materiálu. Chemickým rozborom sa dá dokázať, že EKO koža neprišla do styku s chemikáliami na čistenie - bola používaná len vlhká handra a časti zodraté mechanicky vyzerajú inak ako popraskanie. Navyše treba podporiť tým, že sa táto chyba opakuje u viacerých zákazníkov. V mojom odbore som bol svedkom toho, že aj po 24-mesačnej záručnej lehote (ktorá sa v niektorých oblastiach využíva už dávno), prípadne 5-ročnej, ak zákazník objavil chybu, ktorá bola systémová (zariadenie malo záruku 24 mesiacov, ale užívať ho je možné 15 - 20 rokov, po 3 rokoch začne hromadne „odchádzať“ ten istý druh súčiastky na zariadení), tak bola chyba bezplatne odstránená. Niekde už dávno funguje - náš zákazník = náš pán a niekde to nebude fungovať nikdy. A náš čitateľ pokračuje: Ani atesty zo štátnej skúšobne nie sú zárukou kvality. Ja mám EKO kožu Microtex - dovoz z Belgicka, ktorá po záruke popraskala napriek tomu, že má atesty slovenské a české. Otázne je, ako a hlavne v prospech koho robia skúšobne atesty. Koniec citátu.

Čo k tomu dodať? Náš čitateľ nie je žiaden kverulant. Očividne sa výborne vyzná v problematike. Iba v jednom s ním nie celkom súhlasím. Nabáda totiž spotrebiteľov, aby podnikli kroky, ktoré vedú k strate dobrého mena, zákazníkov, obratu a zisku. To je však presne niečo, čo v súčasnom legislatívnom marazme môže byť pre spotrebiteľa veľmi nebezpečné a nákladné.

Právnické subjekty si totiž náklady za právnu pomoc odpíšu ako nákladovú položku z daní. Spotrebiteľ si všetko hradí z vlastného vrecka. Aj v prípade, ak súd vyhrá - a žalovaná strana mu má zaplatiť všetko, čo v súvislosti s konaním vynaložil, sa môže stať, že svoje peniaze nikdy neuvidí, pretože podnikateľovi vlastne niet čo zhabať ani v exekučnom konaní.

Jednoducho povedané na Slovensku ešte súdna cesta nie je to pravé orechové. Treba dúfať, že voľný pohyb kapitálu po 1. máji spôsobí, že našich podnikateľov - neochotných vyhovieť spotrebiteľom ani v oprávnených prípadoch - nahradia iní, ktorí sa už dávno naučili, že spokojný zákazník je najistejšia záruka úspechu podnikateľa. A vzhľadom na dvojročnú záručnú lehotu zo zákona ani výroba, ani dovozcovia nebudú na trh uvádzať braky v nádeji, že sa to na Slovensku prepečie.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN