Do Petržalky sa toho ešte veľa zmestí

Na petržalskom brehu Dunaja sú rôzne druhy občerstvení, športoviská pre deti a dospelých, detské ihrisko, sprchy, ležadlá, knižnica, Wi-Fi zóna, čisté sociálne zariadenia.

Úplnou náhodou som tam bola aj v júni, v obedňajších hodinách. Na začiatku pláže, pri detskom ihrisku sa niečo chystalo. Poznáte to: veľa limuzín, nervózne pobiehanie usporiadateľov, posledné prípravy slávnosti. Tentoraz tam bola zahalená socha. V novučičkom bielom plátne, v takom ako Svätopluk na Hrade.

Zastavila ma prítomnosť našich najvyšších predstaviteľov, ako aj tóny našej hymny. Chvíľu som ešte postála a vypočula som si, čo sa tu bude odhaľovať: Bude tu stáť pamätník pripomínajúci povojnovú dobu z roku 1918, konkrétne mierové zmluvy, ktoré spečatili zánik dovtedajšieho štátneho usporiadania Európy, hlavne rozdelenie Rakúsko-Uhorska. Po slávnosti som sa išla pozrieť na teraz už odhalenú sochu.

Bronzový pamätník z troch prútov pripomína 3 zmluvy: Versailleskú z 28. júna 1919, Saintgermainskú z 10. septembra 1919 a Trianonskú zo 4. júna 1920. Na pamätníku mi chýba meno autora sochy a architekt. Jeho absenciu potvrdzuje, že socha nemá podstavec, prípadne aspoň krátky prístupový chodník, eventuálne dva-tri schodíky, ktoré majú byť súčasťou pamätníka ako pietneho, spomienkového miesta.

Tomuto pamätníku základné atribúty chýbajú a jeho osadenie mi pripomína osadenie kola v plote (podobnosť s inou, už tiež historickou udalosťou, je len náhodná). Neviem, či aj výber miesta pre tento pamätník je najvhodnejší, myslím, že by mu lepšie pristalo stáť napríklad na budúcom Trianonskom alebo inom námestí. Našťastie, máme Petržalku, na breh Dunaja sa toho ešte veľa zmestí. Načasovanie odhalenia by som si tiež vedela lepšie predstaviť: konkrétne k jednému historickému dátumu, keď už je možnosť trojakej voľby, napr. 4. júna 2010.

Je pravdou, že pamätníkov histórie v Bratislave nie je veľa a že pripomínať historické udalosti mladým, aj tým skôr narodeným, je skôr na osoh. Čo mi je ľúto, že sa to robilo v predvolebnom ošiali, čo uberá takýmto počinom určite na kvalite aj na dôstojnosti.

Milota Musilová, Bratislava
LIST ČITATEĽA