Júl rozpálil na maximum aj zdravotníkov

Pohľad na štatistiku výjazdov záchrannej zdravotnej služby (ZZS) hovorí, že v bratislavskom regióne má ich počet medziročne zotrvávajúcu tendenciu s minimálnymi výkyvmi - s výnimkou júla tohto roka.

Vyplýva to z odpovede lekárky ZZS Patrície Eftimovej na otázku Bratislavských novín, ako sa extrémne horúci júl prejavil na potrebe urgentných zdravotných zásahov v dôsledku prehriatia, dehydratácie či vyčerpania alebo u chronicky chorých, najmä na ochorenia srdcovo-cievne alebo dýchacieho aparátu. P. Eftimová uvádza, že v porovnaní s vlaňajším júlom stúpol v tomto roku počet výjazdov k prípadom zjavne spôsobeným enormnými horúčavami až o 25 percent. Napriek tomu zdravotná záchranná služba nemôže potvrdiť jednoznačnú súvislosť niektorého z náhlych úmrtí s horúčavami.

V Bratislave akútne prípady prijímajú predovšetkým najväčšie pracoviská fakultnej nemocnice - Kramáre, Antolská, Ružinov. V tejto súvislosti nám lekárka oddelenia urgentnej medicíny nemocnice na Antolskej Andrea Lukšicová povedala, vraj napriek tomu, že si nevedú štatistiku, môžu odhadnúť nárast počtu urgentných prípadov spôsobených horúčavami dokonca na 30 percent. Upozornila na potrebu rozlišovať prípady spôsobené nedodržaním pitného režimu a prípady, ktoré sú dôsledkom enormne zvýšenej záťaže u chronicky chorých pacientov. Veľmi závažný je podľa nej dramaticky vysoký počet výskytu angín - horúčavami preťažený organizmus sa nevie brániť infekcii.

Na centrálnom príjme ružinovskej nemocnice vlani v júni prijali 2881 pacientov, v júli 2005 o dvesto viac. Rozdiel medzi júnom a júlom 2006 však už predstavoval 300 pacientov. Najčastejšou príčinou boli kolapsy v dôsledku dehydratácie, najmä starších a chronicky chorých pacientov.

Tak v Ružinove, ako aj v Petržalke lekári odporúčajú nielen pre túto sezónu v horúčavách dbať na zásobenie tela tekutinami, ochranu pred priamym slnečným žiarením a nadmernou námahou, vyhýbať sa pobytu na slnku od jedenástej do štvrtej popoludní a používať krémy chrániace pokožku a telo.