Porcie sa nenápadne stále zmenšujú

Poznáte povesť o Kasandre? Bola milenkou niektorého boha Olympu, ktorý jej dal dar veštenia. Keď mu potom zahla s iným olympským bohom, oklamaný oľutoval svoj dar. Vtip bol v tom, že svoj dar odobrať nemohol, a preto ho pozmenil tak, že veštiť síce bude vedieť aj naďalej, ale nikto jej už neuverí.

Viete, aká je kliatba, keď vidíte, ako sa niekto rúti do priepasti  a vy nemôžete nič urobiť? Azda už, milí čitatelia, začínate tušiť, o čom bude reč. Keď sa koncom minulého roku tajtrlíkovalo s vyrábaním „čiernych listín“, ktoré mali pranierovať obchodníkov za zvyšovanie cien v súvislostí s prechodom na euro, padali zo strany médií otázky, čo sa stane v januári 2009. Moju odpoveď, že nič, a škoda vyhodených peňazí za monitoring považovali finančníci aj rôzne riadiace zložky štátu za ignoranstvo.

Moje dlhoročné skúseností z oblasti kontroly ma presviedčali, že kto chcel zvyšovať ceny, urobil to už v druhom polroku 2008 a ďalšie „retušovanie“ cien nastane tak od druhého štvrťroku 2009. Presne vtedy, keď už rôzne kontroly nebudú také horlivé. Darmo som na to upozorňovala kde-koho, považovali ma za exota, ktorý vidí strašiakov. Žiaľ, skutočnosť mi dala za pravdu a špirála cien sa pomaly, ale iste, roztáča.

Gastronomické služby zdraželi nenápadne približne o 30 percent. A nielen to! Zmenšili sa aj porcie príloh, šalátov, polievok. Napočudovanie, mäsa nie. To totiž kontrola zistí najľahšie. Šikovne sa prispôsobili aj trhovníci: čerešne neklesli pod 1,80 eura, jahody vydržali za 2 eurá, viazanička kôpru stála maximálne 5 korún. Dnes ju pod 40 centov nedostanete. Oponenti budú tvrdiť, že mlieko je oveľa lacnejšie a obchodné reťazce znížili mnohé položky potravinárskeho a drogistického tovaru. A Kasandra v kútiku mojej duše veští: dokedy?

Trochu starší spotrebiteľ si hádam ešte spomenie, aká bola produkcia kvetov v rôznych záhradníctvach. Zoči-voči lacným kvetom z dovozu neprežila väčšina z nich. A tak tu teraz máme tie krásne všakovaké kvety dovezené z cudziny. Ibaže už vôbec nie za také nízke ceny. Desí ma, keď v správach počujem a v médiach čítam, ako vyvážame najlepšie dojnice kamsi na Sibír či do Tramtárie. Kasandra vo mne mi hovorí, že mlieko z dovozu už nebude musieť stáť iba pár centov!

Veď čo už, najvyšších manažérov sa takéto lapálie nedotýkajú. Celú ťarchu uťahovania opaskov prenesú na spotrebiteľov. Armáda občanov, ktorí musia vyžiť z 300-500 eur je zaujímavá iba ako, prepáčte za výraz, priblblý volič, ktorý ešte aj tlieska papalášom bezostyšne predvádzajúcim státisícové hodinky, autá či antikorové podlahy garáži.

Nuž, na Slovensku je to tak - povedal klasik. Som presvedčená, že ešte aj budúci rok  sa budú verejné prostriedky veselo míňať - veď budú voľby. No Kasandra vo mne sa už zlomyseľne teší na situáciu, ak voľby vyhrá zase tá istá strana, ktorá síce ústami šetrí - ale čo to znamená v praxi - ani len netuší.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN