Kto si neváži málo, veľa si nezaslúži

Máme doma psa - najdúcha, vyhodeného z auta na diaľnici. Je to také veľkošteňa v puberte, ktoré sa rozhodlo, že vo svojej búde potrebuje zábavu.

Pekne rúčo tak strhlo kábel káblovej televízie, zatiahlo si ho do búdy a mne udelilo dva a pol dňa bez vyrušovania televíznymi správami a jalovými diskusiami politikov. Zostal mi čas na čítanie, rôzne opravy a zašívanie. Hlavne som však mala príležitosť si uvedomiť, koľkého zbytočného rozčuľovania ma táto psia terapia uchránila. Verím, že už aj trpezlivý čitateľ našich novín nadobúda dojem, že mi asi šibe. Chyba lávky - vôbec nie. Iba som hľadala vhodný úvod k nedávnej udalosti.

Istý mocný riaditeľ ešte mocnejšej inštitúcie, od ktorej závisí osud vyše milióna dôchodcov, sa dal nedávno počuť, že od jesene nebude na dôchodky. Neprajem vám, čo sa stalo s mojím telefónom. Rozochvené hlasy množstva starých občanov mi priam rozžeravili telefón. Samozrejme, každého som upokojovala, že je to totálny nezmysel a nemajú dôvod sa báť. Súčasne som si však uvedomovala svoju bezmocnosť a zlosť na našich volených zástupcov, ktorí sa zaoberajú rôznymi viac či menej žabomyšími problémami.

Nikomu z nich nenapadlo podať návrh na trestné stíhanie autora tohto nezmyslu za šírenie poplašnej správy. Nejeden z tých, ktorí mi volali, boli na pokraji infarktu. Keďže dnes je Svätodušný pondelok, nechcem podozrievať nikoho zo skrytého zámeru, že každé úmrtie dôchodcu zlepší situáciu ťažko skúšaného rozpočtu Sociálne poisťovne!

V každom prípade by bolo vhodné uvažovať o odvolaní konkrétneho šíriteľa nebezpečného bludu, o to viac, že sa sám vyjadril, ako on vlastne o svoju funkciu nestál. Tak prečo mu nepomôcť!? Za tú mesačne vyplácanú mzdu sa určite nájde množstvo kandidátov. A aby som nezostala iba pri téme dôchodcov. Poznáte vtip, aké sú riziká pre poľnohospodárov? Jar, leto, jeseň, zima, dážď, sucho a teplo. Že už zase píšem o blbosti? Neviem, ale zachytila som v posledných dňoch cielené prípravy zo strany poľnohospodárov na zvýšenie cien pekárskych výrobkov.

Za povšimnutiahodné považujem, že hovoria o nízkej úrode, ktorá nutne zdvíha ceny. Je zaujímavé, že vlaňajšia nadúroda ceny nijako významne neznížila. Asi by som sa mala venovať radšej štrikovaniu ako národohospodárskym problémom. Žiaľ, stala som akýmsi „múrom nárekov“, pri ktorom sa zbierajú problémy ľudí, ktorí musia obrátiť každý cent.

Priznám, rozzúrilo ma, keď som videla partu bujarej „nádeje“ Slovenska, ako pred Tescom v Maďarsku (na parkovisku) vyhodili do vzduchu hrsť jedno až päťcentoviek. Nehanbila som sa ich pozbierať - bolo to takmer euro - s komentárom, že im prajem, aby na tieto „drobáky“ neboli nikdy odkázaní, lebo od pradávna sa hovorilo, že kto si neváži málo, ten si veľa nezaslúži! Oceňujem, že bez rečí nasadli do svojho vyfešákovaného fára a nepokúsili sa mi dať do držky! No čo už, na Slovensku je to tak.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN