Prečo majú všetko hradiť Bratislavčania?

Vodohospodár Ing. Vladimír Holčík vo svojom článku Starý most ja plavebnou prekážkou (BN 9/2009) sa zaoberá všeobecne známymi zlými plavebnými pomermi na Dunaji.

Dunajská komisia eviduje Starý most v Bratislave ako nevyhovujúci. Podľa Belehradského dohovoru z roku 1948 sa zaviazali všetky štáty na trase, že pri rekonštrukciach budú akceptovať dohovorené minimálne plavebné gabarity, t. j. výšku a šírku plavebnej dráhy.

Aj keď všetci dobre vieme, že Starý most je provizórium, od roku 1946 sa so zlými plavebnými parametrami nič neurobilo.  Či to bolo ešte pred rokom 1989, alebo po, žiadny rezort, ktorý bol za plavbu po vodnom toku, alebo za vodný tok ako-tak zodpovedný, nič neurobil, aby sa zmenili neutešené plavebné pomery.

Keď hlavné mesto SR Bratislava v roku 2004 rozhodlo o riešení nosného dopravného systému električky do Petržalky po Starom moste, Štátna plavebná správa vzniesla požiadavku zvýšiť mostovku o asi 2 metre. V stavebnom zámere to mesto plne akceptovalo. V procese projektovania dokumentácie pre územné rozhodnutie však požiadavky rezortov MDPT SR a MŽP SR narastali a žiadali zabezpečiť aj šírkové parametre, t. j. zbúranie a vybudovanie nového piliera.

Dokonca požadovali akceptovať v projekte aj vodné dielo Wolfsthal, s ktorým už Rakúsko dávno neuvažuje. Toto akceptovanie si vyžaduje podbetónovanie všetkých pilierov asi o 4 metre. Odhadom tieto práce navyše predstavujú 20-30 miliónov eur.

Mesto by určite radšej vybudovalo nový most, prípadne zrekonštruovalo vrchnú stavbu mosta tak, aby vyhovoval všetkým dopravným potrebám mesta. Dokonca sme požiadali EÚ o finančný grant na projektovanie a ten bol odsúhlasený vo výške 550 t000 eur. Bol prísľub, že z fondov podporia aj rekonštrukciu. Na opravu, však tieto prostriedky sa nemôžu použiť. Prečo sa vodohospodári neuchádzali o čerpanie fondov na koridor E 7, čo je magistrála vodného toku Dunaj?

Oprava havarijného stavu a zakonzervovanie provizória na ďalšie roky nie je iste ideálnym riešením. Pri zohľadnení všetkých súvislostí: havarijný stav, vyhlásenie niektorých objektov mosta za kultúrno-historické pamiatky, neochotu pre nedostatok finančných prostriedkov rezortov o spolufinancovanie a napokon krátenie podielových daní pre Bratislavu v dôsledku krízy o 10,7 milióna eur sa vedenie mesta ako rozumný hospodár rozhodlo takto.

A v neposlednom rade zostáva otázka: Prečo všetky stavebné investície na zlepšenie parametrov európskej vodnej trasy E 7, a tým splnenie záväzkov Slovenskej republiky by mali platiť len občania Bratislavy zo svojich daní?

Tomáš Fabor, splnomocnenec primátora pre dopravné systémy