Pre niekoho je most haraburda, pre iného pamiatka

Článok Vladimíra Holčíka Starý most je plavebnou prekážkou (BN 09/2009) narába s predstavou Dunaja ako diaľnice. Silne pripomína asociáciu, ktorú rád používa Pavol Minárik. Obaja vodohospodári si odskočili do cestnej dopravy. Porovnávanie možno využiť na dopracovanie predstavy do detailov.

Autorovi prekáža pilier „v jazdnom pruhu" a nízka výška mosta nad cestou. Vytvára predstavu o diaľnici s jedným jazdným pruhom v celej šírke Dunaja pre obojsmernú premávku? Tiež mu prekáža možnosť havárie v podobe narazenia do piliera.

Predstava diaľnice u mňa vyvoláva obraz cesty pre veľmi rýchlu jazdu s povoleným predbiehaním, s oddelenou premávkou v protismere pomocou technických zariadení a mimoúrovňovým križovaním. Vo svojej predstave upravím Dunaj pri Starom moste na diaľnicu.

„Vybudujem" diaľničné „zvodidlá", ktorými oddelím premávku v protismere. Zároveň zabezpečím vysokú mieru prevencie proti narazeniu do piliera. Chce to len mierne nábehy pred samotným pilierom. Zdá sa to pritiahnuté za vlasy? Pripomínam, že na mieste Dunaja si predstavujem diaľnicu.

Autor niektoré praktiky lodiarov prirovnáva k zámernej jazde kamiónom na podhustených pneumatikách. Ak takú plavbu pravidlá dovoľujú, potom porovnáva s nedovoleným spôsobom jazdy po diaľnici. Prekáža mu potreba čakať na vhodný stav hladiny Dunaja. Akosi ľahko zabudol na asociáciu s diaľnicou. Ak nie je zjazdná (neplatí len pre poveternostné príčiny), tak sa uzavrie.

K možnej ťažkej havárii stačí pripomenúť, že aj na diaľniciach, kde sú vytvorené podmienky na bezpečnú jazdu, sme svedkami ťažkých havárií. Sme toho svedkami aj na riekach, Dunaj nevynímajúc. Ignoranti zásad bezpečnosti sa nájdu všade. Poznatky svedčia o tom, že nehody v doprave, ktoré nemá na svedomí zlyhanie človeka, sú skôr výnimkou.

Autor argumentuje nedodržaním odstupu 100 metrov medzi piliermi a voľnej výšky nad hladinou. Zamlčuje, že hodnoty majú charakter odporúčania a nie sú záväzné, pokiaľ sa most neprestavuje alebo nenahrádza novým. Dôkazom sú mosty (Margitin, Elizabetin, Szecsényiho, Južný) na území jedného mesta vzájomne vzdialené 5,5 km. Nevyvolávajú predstavu nevyliečiteľnej neurózy z neutíšiteľného podráždenia lodivodov dunajských?

Predstavujem si požiadavky predsedu Paneurópskeho koridoru VII na predstaviteľov miest s mostmi, ktoré Dunajská komisia eviduje ako plavebné prekážky. V predstavách sa mi roja ich obrazy s hlavami v dlaniach, hútajúc nad využitím vlastného vplyvu k spokojnosti vodnej dopravy. Márne čakám na obraz preratúvania peňazí na mosty, ponúkané Dunajskou komisiou, Európskou dopravnou úniou, plavebnými organizáciami či niekým, kto sa dokázal utajiť pred návštevou neželanej „príbuznej" s menom Kríza.

V poslednom čase ma máta zmysluplnosť predstavy niektorých vodohospodárov o izolovanom diaľničnom úseku, po ktorom majú jazdiť kamióny, o ktorých sa nevie, ako sa sem dostanú.

Na záver, rovnako ako autor, sa pýtam. Čo treba urobiť, aby niektorí ľudia prestali presadzovať funkciu cestnej dopravy na Starom moste, ak život ukázal, že mestu nechýba? Čo treba, aby niektorí pochopili, že prikrývať sa máme iba takou perinou, na akú máme? Čo treba, aby niektorí pochopili, že to, čo je pre nich haraburdou, iní považujú za súčasť dedičstva hmotnej kultúry hodného ochrany, ktoré chcú odovzdať nasledujúcim generáciám, aby sa vedelo odlíšiť tých, čo pre nový most ochotne búrali a ničili?