Pobyt v Pohode sa môže zmeniť na nepohodu

Čajovňu Pohoda v blízkosti Hlavného námestia poznám už roky a vždy ma na nej fascinoval zaujímavo zariadený interiér a vôňa, čo sa v nej šírila. No od istého času som do nej prestala chodiť, keďže som mala pocit, že tam kvalita personálu rokmi akosi klesá.

Keďže môj nový obľúbený podnik je v súčasnosti v rekonštrukcii, v pondelok 16. februára 2009 sme sa podvečer vybrali s kamarátkou do Pohody. Mali sme šťastie, čajovňa bola obsadená len do polovice. Vybrali sme si väčší stôl vzadu (nebol na ňom žiadny nápis „Reservé", či „len pre skupiny s viac ako 2 osobami").

Hlavným dôvodom výberu väčšieho stola bolo aj to, že moja kamarátka je zdravotne ťažko postihnutá a niektoré menšie stoly majú v Pohode celú spodnú časť zo šijacieho stroja. Usadili sme sa a vzápätí prišla zamračená slečna. Spýtala sa, či prídeme viacerí. Odvetila som, že ešte príde môj priateľ.

Slečna-obsluha nás požiadala, aby sme si presadli k dvom spojeným vedľajším menším stolom á la šijací stroj. Zdôvodnila to tým, že keby prišlo viac ďalších zákazníkov, nemali by si kam sadnúť. Porozhliadla som sa po čajovni, ktorá bola stále obsadená len spolovice a ďalšie väčšie stoly boli voľné. Obsluhujúcej slečne som preto odpovedala, že sa nezdržíme dlho a vedľajšie spojené stoly nám nevyhovujú, pretože nie sú pohodlné, preto by sme rady zostali tam, kde sme už boli pohodlne usadené (mimochodom, spomínané stoly boli každý inej výšky a z celej jednej strany boli natlačené na stoličkách s kabátmi vedľa sediacej skupinky návštevníkov).

Slečna bez slova položila nápojové lístky na vedľajšie menšie stoly a odišla. Vzala som si ich a kamarátke začala čítať ponuku. Vzápätí bola pri nás slečna a povedala, že si máme presadnúť k už spomínaným menším stolom. Ja som jej pokojne odpovedala, že sa nechceme dlho zdržať a zopakovala som, že ňou ponúkané stoly nie sú pre nás pohodlné.

Na to mi povedala, či nerozumiem po slovensky, keď ma slušne požiadala sadnúť si inam. Slušne som sa spýtala, či je problém, že sedíme na mieste, ktoré sme si vybrali, veď ostatné veľké stoly sú neobsadené. Opäť mi odpovedala, že či nerozumiem po slovensky, že si máme presadnúť a nahnevane odišla.

Počas nášho odchodu boli ďalšie veľké stoly čajovne stále neobsadené, no náš pobyt v Pohode sa zmenil na nepohodu.

Mária Veselá, Bratislava
LIST ČITATEĽA