Stavby stoja, blato sa však ďalej roznáša

Zrejme každý si všimol, že tak ako sa ešte nedávno na nových stavbách šturmovalo, tak sa teraz väčšina stavenísk zmenila na statické pracovisko.

Zostalo tam len minimum pracovníkov, ktorí stavby skôr iba udržiavajú, než aby ich dokončievali. No jedno sa nemení - blato. Plno je ho na Kolibe, v Slávičom údolí, okolo River Parku. Stačí jedna prechádzka a máte ho všade, na topánkach, na šatách, pomaly aj za ušami. Keď sa k tomu pridá aj daždivo-snehové počasie, na niektorých uliciach to vyzerá skôr ako niekde v odľahlých častiach Rumunska, než v hlavnom meste Slovenska.

Rovnako je to so soľou. Už sme si zvykli, že drvivá väčšina Bratislavčanov sneh neupratuje, neodhadzuje ho z chodníka, ako to robia normálni ľudia, ale zoberú hrsť soli alebo hneď celú lopatku soli a šup na chodník. Nasneží pol milimetra snehu, šup na to dva centimetre soli. Padnú dve vločky, už sa berie soľ a solí, solí.

Nečudo, že po pár mesiacoch nosenia nových topánok sa čudujeme, ako sa pomaly, no isto rozpadávajú, soľ rozožiera korene stromov, podvozky áut. Potom už len nadávame, ale aby sme zobrali do rúk lopaty alebo metly a tých pár milimetrov, čo tu každý rok spadne, očistili ručne, na to sme veľkí páni.

Ján Krajan, Bratislava
LIST ČITATEĽA