Máme privysoké náklady na výrobu

Pred týždňom zavítala do Bratislavy komisárka Európskej únie pre ochranu spotrebiteľov. Zaujímala ju úroveň nášho systému, predovšetkým legislatívy. Mala som tú česť zúčastniť sa na obede, ktorý bol na jej počesť usporiadaný.

S meškaním, ale s blikajúcim policajným sprievodom sa začalo vzájomné predstavovanie. Za Slovensko sa zúčastnilo päť predstaviteľov spotrebiteľských organizácii a jedna zastupiteľka Európskeho spotrebiteľského centra.

Po približne jeden a pol hodine odchádzala pani komisárka spokojná, ako to u nás (až na malé nedostatky) funguje a s uistením, že na ďalších úpravách zákona sa pracuje. Dúfam, že tento úvod našich čitateľov neuspal, ale že budú čítať aj ďalej. Nuž, o obede vlastnom pomlčím, bol OK, nedalo sa mu nič vyčítať.

Z čoho mi behal a behá doteraz mráz po chrbte, je predstava, že sa opäť niekto pokúsi zlepšiť zákon o ochrane spotrebiteľov. Úprimne povedané, každá novelizácia iba sťaží, alebo zamotá hlavu predovšetkým spotrebiteľom. Márna je snaha ministerstva, poslancov či celej vlády zvýšiť ochranu spotrebiteľov tak, že že útočia na obchodné reťazce. Okrem COOP Jednoty totiž všetky reťazce majú „matky" v zahraničí, pravdepodobne aj lepších právnikov a sofistiku - a preto si vždy nájdu spôsob, ako naše legislatívne nedôchodčatá obísť.

Pravdupovediac, stále obviňovanie iba posledného článku, t. j. obchodu za zvyšovanie cien považujem za nekorektné. Viem, že si pohnevám výrobcov, či už potravinárskych, alebo aj iných: No prečo si ich náklady na výrobu nevezme niekto na mušku? Kto a kedy preveril prípadnú energetickú náročnosť (zbytočnú!) alebo úroveň produktivity práce?

Hrať sa na neprestajný ochranný dáždnik nad výrobou a počúvať nekonečný plač, ako im zlý obchod ubližuje, mi už od socializmu ide riadne na nervy. A nemyslím iba na potravinársky priemysel, ale aj na naše ochraňovanie poľnohospodárov. Máme chalupu na Záhorí, kde si veľké plochy ornej pôdy prenajal, alebo kúpil cudzinec (tuším Dán). Na prvý pohľad vidíte, čo patrí domácim - a čo jemu. Polia včas zorané a obrobené v čase žatvy nečakajú na dážď a búrku, ale sú včas odpratané v sýpke. Odveký nepriateľ našich poľnohospodárov: Štyri ročné obdobia a nadúroda či menej dobrý rok akoby u nás usadených cudzincov kváril menej.

Alebo že by to bol výsledok lepšej organizácie práce a jej vyššej produktivity? Každý má právo na spravodlivú odmenu za svoju prácu. Problém vzniká, keď má spotrebiteľ zaplatiť v cene výrobku napríklad neochotu výrobcu zamyslieť sa nad racionalizáciou svojej práce, lebo nikto mi nenahovorí, že výrobcovia v okolitých štátoch pracujú so stratou.

Máme rovnaké klimatické podmienky a cena práce je u nás dokonca nižšia. Nechápem teda, prečo čoraz viac ľudí (vrátane mňa) musí nakupovať v zahraničí.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN