Vlastný byt šetria, cudzích ľudí otravujú

V poslednom období sa veľa hovorí o fajčení. Je zakázané fajčiť na zastávkach mestskej hromadnej dopravy, hoci to takmer nikto nerešpektuje, prípadne fajčí tesne vedľa zastávky.

Nedá sa ani napísať, čo nám fajčiari odpovedajú, keď ich na to niekedy upozorníme. Ja mám však ešte jeden problém, ktorým sa nikto nezaoberá.

Bývam v paneláku na treťom poschodí. V bytoch na nižších poschodiach nebývajú majitelia bytov, ale podnájomníci, ktorí sa dosť často menia a väčšinou fajčia. Nie však priamo v byte. V lete v otvorených oknách a v ostatných obdobiach na WC.

Je len samozrejmé, že dym stúpa hore a ja ho mám z WC v celom byte. Mám 82 rokov a nikdy som nefajčila. Navyše som po onkologickej operácii, pochopiteľne, s viacerými predpismi a radami, čo všetko zo zdravotných dôvodov môžem a nemôžem.

Skúsila som svojim susedom zazvoniť, ale nepodarilo sa mi s nimi hovoriť. Buď neboli doma, alebo neotvorili. Tak som ich veľmi slušne poprosila lístočkom, ktorý som hodila do ich poštovej schránky. Lenže oni sa urazili.

V súvislostí s fajčením v bytoch nepoznám nijaký zákon ani vyhlášku, bývalé domové poriadky z bytoviek vymizli. Čo teda robiť? Poradí mi niekto? Potrebujem totiž ochrániť sama seba. S nikým sa nehádam, v dome je pokoj, ale obávam sa, aby sa mi choroba nevrátila, pretože súčasný stav mi ubližuje.

S problémom fajčenia v dome sa nikto nezaoberá. WC však nie je priestorom na fajčenie. Moji susedia možno chcú uchrániť vlastný byt, no škodia ostatným. A nestretla som sa ani s tým, že by sa podobným problémom zaoberala nejaká osveta. Ako si potom majú chorí ľudia pomôcť?

Nezaškodilo by niektorým fajčiarom, aby sa zašli do nejakej nemocnice pozrieť, koľko ľudí sa denne v týchto zariadeniach vystrieda a koľkí tam už zostávajú. Možno by sa svojho súčasného zlozvyku zbavili.