Nepanikárim, ani nerýpem, len sa pýtam

Rypnúť si je ľahko - rypneš a ideš. Ale ak sa spýtaš, musíš čakať na odpoveď. A to je ťažko. Beriem aj tak. Dnes položím otázky a tridsať dní budem čakať na odpovede. To je primerané veľkosti a počtu pýtajúcich sa a kompetentných. Aj povinností.

Nenechajte sa oklamať pekným počasím. Môže sa v momente zvrtnúť a má ešte také rezervy, že keď bude tri týždne pod nulou, celoročný priemer to neovplyvní. Ale môže to silno ovplyvniť to sladké obdobie, ktoré príde o tridsať dní.

V meste je najväčším problémom doprava, jej najväčší problém ale bude vyriešený, lebo polovica staticky dopravujúcich bude pod romantickými zasneženými rodnými smriečkami, druhá bude na nerodných, ale príjemných zapieskovaných Seycheloch.

Tu sa vynára ďalšia otázka - ako budú jazdiť tí, čo neujdú. Majú dopraváci dosť ľudí, strojov a chemikálií na čistenie aspoň hlavných, teda všetkých komunikácií? Aj dosť človekohodín? Ak by teda naozaj tri týždne snežilo. A v tom prípade má dopravný podnik nielen ľudské rezervy, ale aj dosť netuhnúcej nafty? Nemusí ju skladovať v predsieni pána riaditeľa, ale tak dosť nablízku.

A budú cez sviatky dobre pripravené aj pohotovosti? Najmä detská, tá vie byť slabučká...

Nerýpem a nepanikárim. Pýtam sa. To nie sú moje otázky.

Gustav Bartovic
Z MOSTA DOPROSTA