Staromestská ulica si vyžaduje veľkorysé riešenia

O plánoch, úvahách a názoroch na prestavbu Staromestskej ulice a o možnostiach rozširovania a tvorby peších zón v hlavnom meste, sme sa pozhovárali s hlavným architektom Bratislavy Štefanom ŠLACHTOM.

V poslednom období sa čoraz hlasnejšie hovorí o potrebe architektonického a urbanistického riešenia zóny v okolí Staromestskej ulice. Z čoho vychádzajú tieto plány a aké majú súvislosti?

- Priestor Staromestskej ulice je citlivý problém Bratislavy. O to viac, že dnes je tam silný tlak investorov a zaregistrovali sme množstvo projektov. Lokalita Staromestskej sa musí riešiť koncepčne v celej svojej dĺžke, to znamená od dunajského nábrežia minimálne až po Prezidentský palác, ak nie ešte ďalej. Niektorí tvrdia, že až po Račianske mýto. Boli tu už pokusy napríklad zastavať priestor medzi Dómom sv. Martina a mostom na Kapucínskej, alebo preklenúť ulicu novým objektom od Starého rozhlasu. Tieto stavby by zafixovali komunikáciu navždy a to by bola škoda. Preto sme sa rozhodli, že by sa to malo riešiť koncepčne, s predstihom. Tak, aby to bolo mesto, ktoré bude môcť diktovať podmienky investorom a nie naopak. Riešení je veľa a termíny, ktoré sa objavili a ktoré sa týkajú premostenia Staromestskej a rozšírenia pešej zóny, nie sú celkom presné. Treba hovoriť o riešení Staromestskej ulice a nie o premostení, lebo k premosteniu napokon ani nemusí dôjsť.

Aké iné alebo ďalšie možnosti by podľa vás prichádzali do úvahy pri novom riešení Staromestskej ulice?

- Sú aj iné alternatívy, napríklad zapustiť ulicu o jednu úroveň nižšie a hore vytvoriť, povedzme, park so zeleňou, dokonca aj tečúcou vodou, pod cestou je možné robiť aj garáže a podobne. Je to všetko potrebné doriešiť vo väzbe na okolité ulice - bude to náročné a ako to dopadne, neviem. V každom prípade workshop by nám mal pomôcť zadefinovať zásady územného plánu zóny. A potom, podľa tohto plánu sa môže ísť desať - pätnásť rokov ďalej. Nechceli sme súťaž - prvú, druhú, či tretiu cenu. Ide vskutku o študijný materiál, ktorý by nám pomohol hľadať riešenia. Napríklad - Staromestská má dnes tri a pol metra široké jazdné pruhy - ja si myslím, že je možné ich zúžiť. Napríklad v Madride ich majú 2,70 metra, no a vodiči jazdia opatrnejšie. Dnes jazdí každý po Staromestskej osemdesiatkou, lebo cesta je široká....Keby ten jazdný pruh bol, povedzme, trojmetrový, tak na štyroch pruhoch ušetríme dva metre na strane od Mikulášskej, kde sa dá už niečo robiť. Možno sa dá získať toľko priestoru, že vysokotlakový plyn alebo siete by sa nemuseli prekladať. Tu je šanca urobiť veľkorysé riešenie. Na druhej strane to bude stáť peniaze a my musíme nájsť aj spôsob, ako investorom ponúknuť niečo, čo im investované peniaze vráti.

Čo by to malo podľa vás byť?

- Moja predstava, a to zdôrazňujem, je taká, že ak by sme komunikáciu zapustili ešte pred Prezidentským palácom do podzemia, tak na jednej strane vytvoríme pred palácom plató, ktoré by bolo príjemné. Na druhej strane, v prípade, že sa cesta pod zemou potiahne ďalej, tak v priestore medzi Konventnou a Najvyšším súdom SR je možné vo forme pasáží a uličiek vytvoriť kompaktnú zástavbu, ktorá by vytvorila ekonomické podmienky na toto riešenie. Vo forme pasáží by sa dali obnoviť uličky, ktoré tam kedysi boli. Práve v tomto priestore vidím šancu. Ďalej aj okolo mosta na Kapucínskej a treba riešiť aj predmostie Nového mosta.

Sú názory, žeby bolo možné Staromestskú ulicu prekryť...

- Nevidím dôvod prekrývať dnešnú Staromestskú ulicu a zakryť múry, ktoré voľakedy boli celé zakryté a cesta ich pomohla odokryť. Nie je pravdou, že ona rozsekla Staré Mesto. Staré Mesto sa končilo pri múroch a na druhej strane už bola podhradská osada. Namiesto frekventovanej komunikácie tam treba naozaj vytvoriť čosi, čo by bolo pre ľudí príjemnejšie. No na druhej strane funkciu Staromestskej ulice treba zachovať. Konkrétne návrhy na celkové riešenie v tejto lokalite by ale mali vzísť na jesennom workshope, ktorý bude venovaný práve tejto problematike. Podmienkou, ktorú podporujú aj niektorí historici, by bolo, aby sa do budúcnosti zachovali priehľady na múry. Ukázalo sa napríklad, že projekt, ktorý vytvorila jedna investorská skupina, by zakryl tento priestor. Keďže to bolo drahé, tak tam dali 6- až 7-poschodové domy, ktoré by boli ešte väčšou bariérou ako je dnešná komunikácia.

Ako vnímate súčasný stavebný boom v meste aj z hľadiska potreby vytvárať pešie zóny?

- Rozširovanie peších zón nemôže byť samoúčelné. Treba hľadať rozumné kombinácie, pretože čistá pešia zóna nie je dobrá. To sa ukázalo na príkladoch v zahraničí, keď tam nebola šanca parkovania v jej blízkosti a zóna zostala „mŕtva“. Musíme vytvoriť rozumnú kombináciu, aby žila a vytvoriť rozumný parter okolo. Pretože pešiu zónu nerobí dlažba, ale obchodíky či kaviarne, ktoré sú okolo. To je pre ňu dôležité. Ja si myslím, že Bratislava má ešte potenciál rozširovania peších zón. Nedávno som videl v Budapešti riešenie na Királyi utca, kde môžu jazdiť aj autá. Od miesta k miestu sú dve - tri parkoviská, ale nemôžu ísť rýchlo - je to príjemná zóna. Okolo Starého Mesta by sme aj my mali hľadať kombinované riešenia.

Pešou zónou, či skôr modernou promenádou, by na vyššej úrovni, ako je dnes, mohlo byť dunajské nábrežie...

- Mnohí mi vyčítali, že som podporil projekt River Parku. Celkom to tak nebolo - ja som podporil petíciu, ktorá hovorila o urbanizovaní nábrežia. Promenáda v 60. rokoch, tak ako som ju intenzívne zažíval, už neexistuje. Dnes sa doprava k promenáde veľmi priblížila, zeleň sa zúžila. Promenáda je v takom stave, v akom je, a výstavbu som vnímal ako prvý krok k tomu, aby sa urbanizácia nábrežia od Mosta Lafranconi až po Euroveu začala riešiť. To sa vari podarí a do určitej mieru tomu môže prispieť aj nová Vydrica.

Vnímate to teda tak, že s dunajským nábrežím by sa malo začať niečo robiť, aby sa využil potenciál druhej najväčšej rieky Európy?

- Dunajské nábrežie je jeden z ďalších problémov Bratislavy, pretože v dnešnej podobe bude neudržateľné. Sú tam možnosti mimoúrovňového riešenia a zapustenia tranzitnej dopravy pod zem. Nie ako tunel, ale polotunel, ktorý bude, povedzme, trikrát do roka zatopený - s tým sa bude rátať. Možnosťou je aj vytvorenie novej komunikácie smerom k vode, tak ako to poznáme z Budapešti, Prahy či Paríža. Dôsledkom by však bolo odrezanie ľudí od vody. Som hlboko presvedčený, že časom k niektorým týmto riešeniam musí dôjsť.

Ako vnímate myšlienku prenesenia dopravnej záťaže z ľavej strany na petržalskú stranu?

- Ťažko s tým súhlasiť, pretože dnes autostráda, ktorá ide po Petržalke, je bariérou a má aj vlastné obslužné komunikácie. Treba urobiť dopravné úpravy, aby sme časť dopravy z nábrežia dostali na druhú stranu. Doprava na bratislavskom nábreží by sa mala minimalizovať, tak, ako sa len dá.

Zhováral sa Robert Lattacher
FOTO – TASR