Úrady o hrozbe záplav v Devíne vedeli a mlčali

Veľká voda sa stala hotovou nočnou morou najmä pre obyvateľov Devína, ktorých pravidelne vytápa - v tomto roku sa tak stalo hneď dvakrát. Najavo vychádzajú aj určité súvislosti, o ktorých sa doteraz mlčalo.

„V Devíne, podobne ako v Devínskej Novej Vsi, neexistuje žiadna umelá ochranná línia,“ uviedol Peter Minárik, technický námestník Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepný závod Povodie Dunaja.

„Treba si uvedomiť, že v minulosti patril Devín medzi takzvané zánikové obce, pretože sa nachádzal v hraničnom pásme. Po novembrovej revolúcii sem prišlo veľa nových ľudí, ktorí nepoznali miestne pomery, postavili si tu domy a potom boli prekvapení z toho, že sa tu vyskytujú povodne. Chybou orgánov štátnej správy a samosprávy bolo, že to pripustili, hoci vedeli, že ide o zátopové územie.“

Ako dodal, veľa stavieb je navyše postavených načierno a legalizovali sa až dodatočne. Viacerí si zasa objekty postavili s vedomím rizika zatopenia, teda stavali napriek tomu, že o hrozbe záplav vedeli. Na margo úvah o tom, že situáciu v Devíne by mohli vyriešiť takzvané mobilné hrádze, P. Minárik podotkol, že na to, aby boli tieto zariadenia použiteľné a účinné, by bolo potrebné upraviť aj podložie na miestach, kde by bolo použité, inak by ich veľká voda jednoducho podomlela a vyvrátila.

Podľa vedúceho magistrátneho oddelenia generelov technických infraštruktúr Martina Marcinčáka sa v budúcnosti majú vybudovať v Devíne aj pevné hrádze.