Telefónne automaty fungujú vo verejnom záujme

Spoločnosti podnikajúce v oblasti vonkajšej reklamy hľadajú stále nové spôsoby, ako umiestniť v centre mesta čo najviac reklamných plôch.

Po tom, čo bývalý starosta Starého Mesta Peter Čiernik pred rokom v rozpore so zákonom umožnil spoločnosti Akzent Media umiestniť na chodníkoch v centre mesta 37 reklamných citylightov, objavil sa v týchto dňoch ďalší prípad čudného podnikania na verejnom priestranstve.

Spoločnosť Efektiv Media, s.r.o., v centre mesta nechala odstrániť kabíny a stojany verejných telefónnych automatov a nahradila ich novými. Ich súčasťou sú aj reklamné plochy - citylighty. V Bratislave ich je zatiaľ 50 a podľa všetkého boli umiestnené bez vedomia miestnej samosprávy, stavebného úradu, a teda načierno.

Ako nám potvrdila hovorkyňa Miestneho úradu Staré Mesto Alena Kopřivová, v súvislosti s výmenou starých telefónnych kabín za nové nikto úrd nekontaktoval. Spoločnosť Efektiv Media sa obrátila na úrad a cestný správny orgán len kvôli budovaniu elektrických prípojok ku kabínam, pretože majú byť osvetlené. „Na stavebnom úrade ohlásila spoločnosť svoj zámer, no dodnes nepredložila súhlas vlastníka pozemku, vyjadrenie správcu sietí ani projekt budovania prípojky, o čo ju stavebný úrad požiadal,“ uvádza v jej vyjadrení.

Podľa A. Kopřivovej úrad stavebníka vyzve, aby požiadal o vydanie povolenia na osobitné užívanie komunikácie 3. a 4. triedy a priľahlých chodníkov tam, kde sú osadené telefónne kabíny. Či ho však aj dostane, dnes nie je ešte jasné.

Jasné nie je ani to, prečo vlastníkom telefónnych kabín nie je Slovak Telekom, a.s., ktorý má podľa zákona a opatrení Telekomunikačného úradu povinnosť poskytovať verejnú telefónnu službu a poskytovať verejné telefónne automaty. Slovak Telekom je totiž iba vlastníkom telefónnych automatov, nie kabín. Tie vlastní spoločnosť Efektiv Media.

Ako tvrdí Adrián Arpai zo spoločnosti Efektiv Media, pri výmene telefónnych kabín nebol ich vlastník povinný ohlásiť to stavebnému úradu, pretože podložie nových kabín je rovnaké a výmena verejných telefónnych automatov sú bežné udržiavacie práce. Ako sme sa však sami presvedčili, nie je to celkom pravda. V Starom Meste boli najmenej dva druhy kabín - uzatvárateľné so štyrmi stenami s rozmermi 100 x 100 cm a otvorené kabíny na jednej nohe.

Pre kabíny na Jesenského ulici bol pribetónovaný bezbariérový prístup a nová kabína tak zaberá 100 x 130 cm plochy chodníka, navyše reklamný citylight je široký 135 cm a tak fakticky zaberá z chodníka 135, a nie pôvodných 100 cm. Na Vajanského nábreží jednonohé kabíny nahradili novými, ktoré na rozdiel od tých pôvodných zaberajú niekoľkonásobne väčšiu plochu chodníka. Navyše obe kabíny na nábreží sú osadené mimo pôvodného podložia.

Spoločnosť Efektiv Media sa odvoláva na právnu analýzu, podľa ktorej poskytovateľ verejnej telefónnej siete je vo verejnom záujme oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Je otázne, či toto právo, ktoré zákon prisúdil Slovak Telekomu, a.s., sa vzťahuje aj na spoločnosť Efektiv Media. Je otázne, či je vo verejnom záujme, aby prevádzkovanie verejných telefónnych automatov zneužívala súkromná firma na podnikanie a vytváranie zisku bez vedomia a súhlasu majiteľa pozemku, na ktorom stojí kabína telefónneho automatu.

Na komunikáciách 1. a 2. triedy, ktoré má v správe mesto Bratislava, má spoločnosť Efektiv Media podľa vyjadrenia A. Arpaia „vyriešené lokality s reklamnou plochou vo forme zvláštneho užívania verejného priestranstva“. Podľa mestského nariadenia je daň za telefónnu búdku 10 Sk za štvorcový meter a deň (3650 Sk ročne). Keďže v tomto prípade ide o reklamné zariadenie, namieste by bola sadzba za umiestnenie reklamných zariadení na verejnom priestranstve vo výške 150 Sk za štvorcový meter a deň.

Ako to má „vyriešené“ na komunikáciách 3. a 4. triedy, ktoré v Starom Meste spravuje mestská časť, A. Arpai vo svojej odpovedi neuviedol. Podľa našich informácií to nemá vyriešené nijako. To znamená, že mestská časť Staré Mesto nedostáva od vlastníka telefónnej búdky ani korunu. Od januára by sa to však malo zmeniť, v novom nariadení mestskej časti o miestnych daniach sa zavádza aj osobitná sadzba „za umiestnenie telefónnej búdky“.

Namieste je tiež otázka, ako sa úradníci bratislavského magistrátu a staromestského miestneho úradu vyrovnajú s tým, že nové telefónne kabíny sú zásluhou reklamných panelov širšie ako tie pôvodné a v niektorých prípadoch tak o 35 cm zužujú chodníky.

Spoločnosť Efektiv Media podobne ako pred rokom Akzent Media umiestnila reklamné plochy na obecných pozemkoch v centre mesta neštandardným spôsobom. Navyše ide vo väčšine prípadov o územie mestskej pamiatkovej zóny, a tak sa vynára otázka, či by sa k umiestňovaniu telefónnych kabín nemali vyjadrovať aj pamiatkari.

Aj tento prípad potvrdzuje, že podnikanie firiem v oblasti vonkajšej reklamy nemá hranice. Namieste preto môže byť aj otázka, či nie je najvyšší čas, aby samospráva začala umiestňovanie vonkajšej reklamy regulovať prísnejšie ako doteraz. Napríklad posľa vzoru novej žilinskej samosprávy, ktorá koncom októbra prijala záväzné nariadenie o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach na území mesta.

(rob, ado)
FOTO - Oto Limpus