Chorvátske rameno bude treba chrániť aj naďalej

Chorvátske rameno v Petržalke, ktoré konečne po dlhých rokoch sprietočnili, bude aj naďalej treba chrániť pred tým istým elementom čo doteraz - pred ľuďmi.

Zvýšenie samočistiacej schopnosti, o ktorej pri otváraní hovorili aj šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku Jozef Janovický a petržalský starosta Milan Ftáčnik, totiž nie je všeliekom. Zatiaľ a stále je najväčším znečisťovateľom ramena človek.

Pôvodne malo byť prietočné od začiatku, ukázalo sa však, že jeho napĺňanie vodou na hornom konci by bolo príliš drahé. Budovanie zapustenej diaľnice v priestore Einsteinovej ulice a potreba spod nej odčerpávať vodu si však priamo vyžiadali tento krok. Napokon - aj práce na sprietočnení sa odohrali v časovej paralele s budovaním diaľnice.

O sile samotného ramena však hovorí fakt, že si dokázalo za desaťročia vytvoriť vlastný biotop a jeho spodná časť, pri čistiarni, kde sa dnes napája na priesakové rameno zdrže Hrušov, požívala dokonca najvyšší stupeň ochrany. V ramene sa udomácnili nielen vzácne rastliny a ryby, ale aj mimoriadne vzácne druhy hmyzu a iné živočíchy. Napriek všetkému jeho pôvodná funkcia bola vodohospodárska. Manipulovaním vody v ramene, čo prečerpávačka konečne umožňuje, sa dá regulovať nielen jej tok, ale aj pohyby podzemnej vody a pôsobiť tak na povrchové prietoky najmä pri povodniach.

Podľa niektorých názorov sprietočnenie Chorvátskeho ramena umožní aj oživenie sústavy takmer vyschnutých ramien v rusoveckom parku. Aj tie však bude stále treba chrániť predovšetkým pred jeho návštevníkmi, pretože trpia nielen nedostatkom vody, ale aj nadbytkom plastového odpadu.

Pokiaľ ide o samotnú vzácnu faunu a flóru v Chorvátskom ramene, podľa Patricka Luttera, prednostu obvodného úradu životného prostredia, orgány ochrany prírody pripomienkovali projekt sprietočnenia. Prevádzka by nemala narušiť prírodnú rovnováhu v tomto prostredí.

Gustav Bartovic