Pamätihodnosti pred zničením iba zoznam neochráni

Rozruch okolo pamätihodného domčeka v areáli Incheby vyniesol na svetlo sveta neistotu o budúcnosti ďalšej technickej pamiatky s dosahom nielen celomestským.

Ide o prvý panelák nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku a podľa niektorých zdrojov v bývalom Československu, postavený začiatkom päťdesiatych rokov. Stojí v Bratislave na Kmeťovom námestí a dokazuje, že ani panelové bývanie nemuselo byť iba ustajnením občanov v králikárňach. Tento dom a jeho byty ešte disponujú priestorom, na podlahách je dlažba, v izbách parkety - štandard bývania znížili komunisti až o niekoľko rokov neskôr.

Len cez ulicu od tohto vzácneho objektu stojí - zatiaľ - pivovar Stein, na mieste ktorého má vyrásť polyfunkčný objekt stavaný spoločnosťou ORCO. Obyvatelia a zároveň vlastníci bytov, a teda celého objektu majú nepotvrdené informácie, že dvor patriaci k domu, ale na inej parcele by sa mal predať na poschodové garáže pre spomínaný polyfunkčný objekt. Majú obavy, či investor nepotlačí ďalej.

Podľa riaditeľa Mestského ústavu ochrany pamiatok (MÚOP) Iva Štassela jeho úrad dal podnet na štátny Pamiatkový úrad (PÚ) SR na zapísanie petržalského domčeka i tohto paneláku do zoznamu chránených pamiatok. Ani jeden dodnes nie je zapísaný. Štátni pamiatkari dôvodia nedostatkom kapacity. Vedúci oddelenia ústredného zoznamu pamiatkového fondu Peter Škulavík hovorí, že všetky návrhy spracúvajú v chronologickom poradí, k týmto dvom sa zatiaľ nedostali. Okrem toho sa nazdáva, že samotný zápis objektu do zoznamu chránených pamiatok pred dravosťou investorov nezachráni. „Tu by sa žiadalo, aby samosprávy postupovali s väčším dôrazom voči investorom. My môžeme dať za zničenie pamiatky len niekoľkotisícovú pokutu, čo je pre tieto spoločnosti maličkosť. No samospráva má možnosť upozorniť investorov, že ak nebudú rešpektovať jej požiadavky, nepovolí im žiadnu inú stavbu.“

Štátni pamiatkari preto od roku 2002, keď začal platiť nový zákon o ochrane pamiatok, preferujú, aby si mestá urobili zoznamy pamätihodností a významných zón zachovávajúcich ducha komunity. Mnohé malé obce takéto zoznamy majú, Bratislava, ktorá má vlastný ústav na ochranu pamiatok, zoznam podľa P. Škulavíka nemá. I. Štassel toto tvrdenie vyvracia. Na MÚOP takýto zoznam je už niekoľko rokov, zahŕňa pamiatky hnuteľné i nehnuteľné, hmotné i nehmotné, sú však problémy s jeho legalizáciou. Zoznam ako taký nemá vážnosť, ministerstvo kultúry a PÚ SR zastávajú názor, že by ho malo akceptovať a vyhlásiť zastupiteľstvo vo všeobecne záväznom nariadení. Niektorí právnici magistrátu tvrdia, že sa to takto riešiť nemôže, MÚOP a magistrát však iné páky nemajú.

Spor sa ťahá niekoľko rokov a v meste sem-tam odíde nejaká pamiatka do nenávratna. Domu na Kmeťovom námestí sa to zatiaľ asi netýka, ale nie pre dokonalosť ochrany. Skôr preto, lebo ORCO nepožiadalo o žiadne územné rozhodnutie (zatiaľ) a nik nerokoval ani s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Vydávanie stavebných povolení bez oslovenia dotknutých je však v tomto meste úplne bežné.

Gustav Bartovic